RECENZIA: Ivana Ondriová – Vôňa neba

V mojej dnešnej recenzii by som vám chcela priblížiť román Vôňa neba od obľúbenej slovenskej spisovateľky Ivany Ondriovej, ktorá má na svojom konte už viacero úspešných knižiek.

Hneď v úvode musím povedať, že túto autorku mám už nejaký ten čas zaradenú medzi moje najobľúbenejšie. Mám prečítané takmer všetky jej romány a každá kniha ma dokáže ešte stále zaujať, a zároveň aj niečím príjemne prekvapiť. A inak tomu nebolo ani po prečítaní tejto knižky.

VYDAVATEĽSTVO: Motýľ
ROK VYDANIA: 2016
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 320
VÄZBA: pevná

 

Recenzia:

V románe Vôňa neba nás autorka oboznamuje so životom hlavnej hrdinky Nadi, ktorá po 3 rokoch strávených v manželskom zväzku s Tomášom, začína pociťovať neistotu a zúfalstvo. Ich vzťah je zo dňa na deň chladnejší a priepasť, ktorá medzi nimi vznikla sa naďalej zväčšuje. Navyše, Naďu sužujú časté nočné mory, ktorých pôvod si nedokáže vysvetliť.

 

“Ochladli sme celkom. Mala som pocit, že v posteli spia dvaja cudzí ľudia, ktorí keď sa o seba náhodne obtrú, ustrnú a boja sa čo len pohnúť. Už od neho nepadli ani narážky na sex, nepadli viac z jeho strany ani mrzké slová. Vlastne žiadne… A ja som spala sotva štyri hodiny, lebo okrem mojich nepekných snov na mňa teraz doliehal aj chlad medzi nami dvomi.” 

 

Do života jej nečakane vstupuje kolega Damián, ktorého náklonnosť ju zo začiatku úplne strhne. Avšak kvôli chvíľkovej nerozvážnosti a vášnivému úletu je neskôr konfrontovaná s nebezpečným maniakom, ktorý ju prenasleduje na každom kroku. Podarí sa jej obnoviť svoje ubité manželstvo, vymaniť sa zo zovretia strachu a znova začať žiť plnohodnotný život?

 

“…jeho telefonáty ma strašili, ako aj to, čo ma čaká ráno, keď si mobil znovu zapnem. Netušila som, čo sa stane po mojom príchode do práce, vlastne ešte pred vstupom do nej. Nevedela som, kde si ma odchytí.” 

 

pexels.com

 

Možno si po prečítaní prvých viet tejto recenzie poviete, že veľa románov začína presne touto tematikou – riešením stereotypu v manželstve. Môžem vás však uistiť, že tento príbeh v sebe skĺbil omnoho viac, ako “len” riešenie manželskej krízy. Román v sebe nesie akúsi zmes lásky, napätia a reality. Mala som pocit, že v porovnaní s predchádzajúcimi knihami, bola táto, okrem iného, plná vášne a popretkávaná štipkou erotiky.

Naďa je vykresľovaná ako krehké žieňa, ktoré sa pod vplyvom beznádeje vrhá do neznámeho dobrodružstva s príťažlivým mužom. Vtedy však ešte netuší, že tento navonok nevinný prešľap ju bude stáť takmer vlastný život. Nebezpečenstvo, ktoré na ňu číha, však ani zďaleka nie je zapríčinené len jednou osobou. Na pozadí tohto všetkého sa navyše dozvedá dlho ukrývané rodinné tajomstvo, ktoré ju ešte viac zraní a presvedčí o tom, že väčšinu svojho života prežila v klamstve a ilúzii.

Kniha sa číta akoby sama. Je odrazom situácií, ktoré sa nám môžu pritrafiť aj v našom bežnom a každodennom živote. Obdivujem, ako niekto dokáže v jednom príbehu tak nenútene a s ľahkosťou skombinovať prvky rôznych žánrov. V tejto knihe dokonca nechýba ani jednoduchá, ale zaujímavá krimi zápletka. Všetko spolu dokonale ladí a čitateľ sa dozvedá stále niečo nové, dej je plynulý, ani na chvíľu som sa pri čítaní nenudila. Často som premýšľala aj nad tým, prečo je kniha pomenovaná tak, ako je. Prišla som však na to až takmer na úplnom konci.

Autorke v tomto prípade nemám vôbec čo vytknúť. Nesklamala ma a zachovala si rovnako kvalitný štandard, na aký sme u nej zvyknutí. Verím, že sa z jej knižiek budeme tešiť ešte veľmi dlhý čas.

 

Odporúčanie: 

Knižku Vôňa neba odporúčam milovníkom napätia v spojitosti s láskou, vášňou, prvkami krimi, nebezpečenstvom, smútkom a realitou. Je to román o nachádzaní seba samého, v ktorom sa možno nájdu aj mnohí z vás. Ak ste fanúšikom kníh od tejto autorky, určite siahnite aj po tomto diele, nesklame vás. 

 

 

Úryvok z knižky Vôňa neba:

“Menovaný ma čakal o 16:35 na parkovisku. Okolo sa to hemžilo množstvom ľudí, mladších aj starších, pozrela som za seba, či mi nie je niektorá z kolegýň v pätách. Dávala som si pozor, aby ma nevidel práve niekto od nás, až potom som rezko nasadla do auta. Akosi celkom prirodzene… Bez zaváhania. 

“Ideš priamo domov?” 

“Idem na nákupy. Teda musím ísť. Večer čakáme návštevu.” 

“Aha…” sklamaný naštartoval a zaradil sa smerom na výjazd z centra mesta.

“Takže kam ťa odveziem?”

“Nemysli si, že ma takto budeš voziť stále. Že k tebe takto vždy nasadnem. Ja len… len som chcela…” habkajúc som si zapla bezpečnostný pás a zboku naňho pozrela. “To dnešné ráno… V tom výťahu… Bože, ja neviem, čo robím a ani prečo to robím. Damián, čo to vlastne vystrájame?” 

“Myslíš si, že ja to viem?”

“Mali by sme s tým skončiť. Okamžite. Je to celkom nezmyselné. A nikam to nevedie.” 

“Lebo si vydatá.”

“Lebo nechcem!” vehementne som ho opravila. 

“Ozaj nechceš? Alebo sa len bojíš?” 

“A čoho? Teba?” 

“Svojich citov,” podotkol, len čo vyrazil na zelenú. 

“Milujem svojho manžela. To cítim.”

“To by si ku mne dnes opäť nenastúpila!” 

 

Podeľte sa zo mnou o vás názor :)

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.