Máte radi tajuplné príbehy? V tom prípade vám dnes vo svojej recenzii predstavujem knihu s názvom Kúzelníkov únik z reality. Ide o prvotinu švédskeho autora Larsa Vasa Johanssona, ktorý je vo svete známy predovšetkým ako filmový scenárista, skladateľ a bubeník.
VYDAVATEĽSTVO: Ikar
ROK VYDANIA: 2016
ŽÁNER: Román / Fantasy
ORIGINÁLNY NÁZOV: Den stora verklighetsflykten
PREKLAD: Tereza Chelemendiková
POČET STRÁN: 376
VÄZBA: pevná
Recenzia:
Keď som sa rozhodla dať tejto knihe šancu, vôbec som si nevedela predstaviť, čo môžem od jej obsahu očakávať. Priznám sa, že fantasy príbehy nie sú mojou silnou stránkou, ale povedala som si, že to predsa len vyskúšam. Tak ako je už u mňa často zvykom, na prvý pohľad ma zaujala netradičná obálka. V konečnom dôsledku je celé dielo po viacerých stránkach veľmi netradičné.
Hneď v úvode sa zoznamujeme s Antonom, 45-ročným profesionálnym kúzelníkom, žijúcim samotárskym životom. Za svoje hlavné poslanie považuje cestovanie do rôznych kútov krajiny a predvádzanie svojich kúzelníckych kúskov v domovoch dôchodcov. Nebolo však tomu stále tak.
Autor nás postupne oboznamuje so začiatkom Antonovej kúzelníckej kariéry, s jeho prvou láskou, jeho pocitmi, víťazstvami, ale aj prehrami a sklamaniami. V minulosti bol známym a žiadaným kúzelníkom. Dnes je z neho frustrovaný muž, ktorý túži po slobode a absolútnom pokoji od okolitého sveta. Zhodou náhod sa v jednu noc ocitne v národnom parku Tiveden. Odvtedy sa jeho život mení na dobrodružstvo, často hraničiace až s nebezpečenstvom, ktorému musí čeliť.
“ Uvedomil som si, že som sa asi ocitol v národnom parku Tiveden. Niekde som počul, že to je veľký kus nedotknutého škandinávskeho pralesa. Dúfal som, že nie nedotknutého a neobývaného pralesa. Ručne robené cedule naznačovali, že v okolí žijú ľudia, no napriek tomu som mal pocit, že sa uberám zlým smerom. Ďaleko od civilizácie. Niekam do divočiny.“
Táto kniha bola pre mňa veľmi pozitívnym prekvapením, nakoľko som od nej nemala žiadne konkrétne očakávania. Autorov štýl písania je svojský. Čitateľ si ho buď okamžite zamiluje alebo si povie, že to nie je nič pre neho. Ja som sa do knihy začítala hneď od prvej stránky. Trošku som sa obávala, či ma kniha zaujme až do konca, nakoľko hneď od začiatku môže čitateľ badať prevahu dlhších opisov nad samotnými dialógmi. Je v nej však mnoho pozitívnych atribútov, ktoré držia čitateľov záujem živý až do poslednej stránky.
Autor zakomponoval do deja väčšie množstvo postáv, ktoré vystupujú na kúzelníkovej púti ako zvláštne a podivné bytosti. Práve táto variabilita postáv však robí dej zaujímavým. Autor často využíva iróniu, sarkazmus, ale aj humor. Niektoré pasáže sú písané jednoduchším štýlom, naopak, niektoré prinútia čitateľa zamyslieť sa nad samotným dejom.
“ Dobre som poznal, aký je to pocit, odniekiaľ sa vrátiť. Po každej zo stoviek svojich pracovných ciest som skončil v prázdnom byte. Vo vrecku som si možno priniesol o niečo viac, než som mal pred odchodom, no pocit väčšieho triumfu som mal len veľmi zriedka.“
Kúzelníkov únik z reality je istým spôsobom románom o nachádzaní seba samého. Do popredia je
postavená myšlienka, že človek nemôže uviaznuť v minulosti, pretože potom sa mu nedarí posunúť ďalej a žiť pre prítomnosť. Hoci kúzelník Anton môže na niekoho pôsobiť ako uhundraný a neustále pesimisticky naladený človek, mne bolo jeho rozprávanie sympatické. Či už je niekto z nás kúzelníkom alebo má iné povolanie, nezdary a frustrácia môžu postretnúť každého z nás. Táto kniha nie je preto len obyčajným fantasy príbehom, ale nesie v sebe určitú dávku skutočnosti, ktorá nás každý deň obklopuje.
Odporúčanie
Knihu určite odporúčam milovníkom príbehov, v ktorých sa skĺbila absurdita, fantastickosť, groteska, tajomno a jedinečný severský humor. Môžete očakávať do detailov premyslené dielo, na aké sme zvyknutí u severských autorov 🙂
Úryvok z knihy Kúzelníkov únik z reality:
„Snažil som sa utešiť mentálnym zoznamom všetkých vecí, ktoré ma robili šťastným, vďačným a spokojným so svojím životom.
- Živím sa tým, čo ma baví. To je predsa závideniahodné, či?
- Mám nadpriemernú výšku. Možno to nie je nič mimoriadne byť vyšší ako priemer, ale nadpriemer je predsa len nadpriemer. Zvlášť vo Švédsku, ktoré je na druhom alebo treťom mieste čo do priemernej výšky populácie na svete. Nórsko, Dánsko a Fínsko sú v rebríčku tiež vysoko a Holanďania očividne vyhrávajú.
- Teraz sa dostávame k stavebninám. Možno som príliš veľa času venoval bodu dva. Budem pokračovať v zozname neskôr…“
