RECENZIA: Matt Wesolowski - Šesť príbehov

VYDAVATEĽSTVO: Lindeni (Albatros Media)
ORIGINÁLNY NÁZOV: Six Stories
PREKLAD: Tamara Chovanová
ROK VYDANIA: 2021
ŽÁNER: Krimi / Detektívka
POČET STRÁN: 232
VÄZBA: pevná s prebalom

„Vitajte v Šiestich príbehoch. Volám sa Scott King.
Ďalších šesť týždňov sa budeme venovať tragédii v Scarclawskej pahorkatine v roku 1996. Pozrieme sa na to zo šiestich rozličných uhlov. Budeme vidieť tie udalosti šiestimi pármi očí.
A potom to bude na vás, ako vždy. Ako už viete, nie som tu na to, aby som posudzoval. Som tu na to, aby som to dovolil vám.“
(str. 17)

O knihe

Scarclawská pahorkatina, rok 1996. Menšia skupinka tínedžerov sa zúčastňuje výletu, ktorý sa pre jedného z nich stáva osudným. Záver znie viac-menej jednoznačne: nehoda. Nie každý sa však s touto verziou dokáže stotožniť.

Rok 2017. Do pátrania po pravde sa púšťa online žurnalista Scott King, ktorý je názoru, že ani po vyše dvadsiatich rokoch sa záhadnú smrť Toma Jeffriesa nepodarilo objasniť. Prostredníctvom pravidelného podcastu predstavuje poslucháčom šesť rôznych uhlov pohľadu na udalosti, ktoré predchádzali samotnej tragédii.

Čo sa pred rokmi skutočne stalo? Kto je zodpovedný za smrť mladého človeka? A napokon, komu možno bezvýhradne veriť?

„Akoby som bol súčasťou toho, čo sa tu stalo.
A predpokladám, že do istej miery to tak je.“
(str. 15)

Môj názor

Britský autor Matt Wesolowski sa do povedomia čitateľov po celom svete zapísal prostredníctvom hororových príbehov, ktoré naštartovali jeho spisovateľskú kariéru. Kniha Šesť príbehov je jeho debutovým krimi románom, a zároveň prvým dielom série, písanej ako prepis podcastu. Práve tento neokukaný a originálny formát zaujal aj mňa, rovnako ako nápaditá obálka, ktorá prepojila prostredie s týmto štýlom spracovania.

Nestáva sa mi to často, bohužiaľ, v prípade tejto knihy som mala úplne iné a rozhodne vyššie očakávania. Na svedomí to mala hlavne upútavka na samotnej obálke, ktorá sľubovala hrôzostrašný príbeh plný napätia. Po prečítaní vnímam toto vyjadrenie dosť zavádzajúco. Aj preto, že autor je známy v hororovom žánri, očakávala som spomínané napätie a hrôzu od prvej stránky až po poslednú. Ani jeden z týchto atribútov sa vo veľkej miere nedostavil a v čítaní ma hnala vpred jedine zvedavosť.

Úvod si vyžaduje väčšiu dávku trpezlivosti, aby si čitateľ dokázal nielen zaradiť jednotlivé postavy, ale aj zvyknúť si na samotné netradičné spracovanie, mierny začiatočný chaos a nejednotné typy písma.

Autor nás zavedie do útrob typického tínedžerského života istej skupinky, kde sa objavuje alkohol, drogy, krehké priateľstvá, neopätovaná láska či vzájomná súťaživosť, a s tým súvisiace konflikty. Podstatu príbehu spoznávame prostredníctvom rozprávaní šiestich postáv, pri ktorých je ťažko s istotou tvrdiť, ktoré je pravdivé. Postupne sa odhaľujú pravé charaktery, na povrch vyplávajú viaceré tajomstvá či nie príliš ideálne medziľudské vzťahy.

„Niekedy uvažujem, kto som, akú úlohu hrám v tomto chaose. Som ja, Harry Saint Clement-Ramsay len ďalší doktor Frankenstein, vyťahujem mŕtvych z hrobov a pokúšam sa zahojiť staré rany?
Mal som súhlasiť s tým rozhovorom? Mal som súhlasiť s tým, že zobudím mŕtvych? Zničia moje slová pokoj, ktorý dvadsať rokov padal na Scarclawskú pahorkatinu?“
(str. 12)

Autor zakomponoval do deja len toľko postáv, koľko bolo potrebné pre odhalenie pravdy. Vykreslil ich však príliš stroho, preto nebolo jednoduché vytvoriť si k nim nejaký bližší vzťah či sympatie. Možno však práve to bolo jeho zámerom. Jednotlivým verziám len ťažko veriť, do poslednej chvíle sú mätúce a vyvolávajúce pocit, že ste niečo prehliadli. Pre mňa boli pútavejšie tie časti príbehu, kde sa k slovu dostali vtedajší tínedžeri.

Počas čítania som veľmi ocenila vsuvky samotného novinára, v rámci ktorých z času na čas vyslovil svoje vlastné postrehy a zapracoval do nich tie najpodstatnejšie informácie. Nakoľko ide skutočne o prepis podcastov a emócie niektorých postáv sú uvedené tak, ako ich v skutočnosti prejavili, napomáhalo to lepšej orientácii v deji. Od samotných postáv sa niekedy toho až tak veľa nového nedozviete, keďže niektoré informácie sa v ich vyjadreniach opakujú.

Knihu Šesť príbehov odporúčam milovníkom krimi románov, ktorí by sa radi začítali do príbehu podaného veľmi netradične a originálne. Nájdete tu aj mysteriózne prvky, ktorých úlohou bolo čitateľa ešte viac zmiasť a vyvrátiť mu prípadnú pôvodnú predstavu o priebehu udalostí. V mojom ponímaní však príbehu chýbala uveriteľnosť, práve vďaka niektorým prvkom pôsobil dej po čase príliš fantasticky až prekombinovane. A preto, aj keď mal byť záver prekvapivý či šokujúci, na mňa tak už, bohužiaľ, nedokázal zapôsobiť.