Americká spisovateľka R. F. Kuang vám môže byť známa vďaka historicko-fantastickým románom – trilógii Maková válka či Babel: Akadémia jazykov a mágie. V knihe Yellowface tentoraz nenájdete žiadny fantasy svet, ale ostrý a realistický pohľad do zákulisia amerického vydavateľského priemyslu.
Kým spisovateľka June Hayward bojuje s kariérnym neúspechom, jej priateľka Athena Liu je uznávanou autorkou ázijského pôvodu, ktorú literárne kruhy zbožňujú. Keď sa June stane svedkom Atheninej zvláštnej smrti, impulzívne si prisvojí jej nepublikovaný rukopis o prínose čínskych robotníkov počas prvej svetovej vojny a vydá ho pod zmeneným menom.
Týmto činom sa spúšťa nekonečný kolotoč klamstiev, nekalých praktík a prchavej slávy. Podarí sa June zachovať si ukradnutý úspech? A skutočne o Atheninom dokončenom rukopise nikto nevedel?
„Aké to asi je – byť ako ty? Aké je to byť neskutočne dokonalá a mať všetko dobré na svete? Možno to spôsobili koktaily alebo prehnaná predstavivosť spisovateľky, no žalúdok mi zaliala horúčava a ovládla ma bizarná túžba zaryť sa jej prstami do úst narúžovaných načerveno, natrhnúť kožu na tvári, olúpať ju z tela ako šupu z pomaranča a navliecť sa do nej.“ (str. 18)
Bezhraničná túžba po sláve
Kniha Yellowface si získala moju pozornosť nielen pre výraznú obálku, ale aj zaujímavý námet a rozporuplné recenzie. Vizuál v podobe brožovanej väzby s prebalom, ktorý mal navyše pripomínať rukopis, ma príliš neohromil, no bola som veľmi zvedavá na samotný obsah.
Príbeh je postavený prevažne na rozprávaní hlavnej postavy June – o jej pocitoch, myšlienkach, ambíciách, či ospravedlňovaní svojho (nemorálneho) konania. Aj keď ju občas prepadli obavy, rýchlo sa dokázala pozbierať a čeliť situáciám, ktoré ako autorka knižného prepadáku nikdy nezažila.
S úspechom rastie chuť, a tak sledujeme, ako sa June stále viac oddáva túžbe po väčšej sláve. Zároveň si kladieme otázku, kam je až ochotná zájsť. Prechádza od naivity k sebeckosti, a naopak, jej úvahy nás majú zmiasť v budovaní názoru, či boli jej skutky skutočne motivované dobrým úmyslom alebo čistou závisťou.
„Želala som si, aby som mohla vysloviť magické ospravedlnenie alebo využila nejaký typ obrany, ktorá by všetko zastavila. Vedela som však, že nemá význam zapliesť sa do celého cirkusu. Hocičo, čo by som povedala alebo vyhlásila, by sa len stalo ďalším dôkazom, ktorí by ľudia použili proti mne. Ako by vôbec vyzeralo víťazstvo na internete? To, čo už bolo uverejnené, nemožno odstrániť, a nikdy by som nedocielila, aby na mňa internet zabudol. Tá pečať mi zostane už navždy.“ (str. 162)
Ironicky a provokačne
Autorka poukazuje na silu sociálnych sietí, ako jedna správa dokáže vyvolať priam hystériu, veľa priestoru venuje aj téme rasizmu, neúprimných vzťahov a otázke morálky v literárnom svete. Dokonca jemne zabrdla aj do (ne)fungovania filmového priemyslu.
Priznám sa, že moje pocity z tejto knihy boli po celý čas ako na hojdačke a aj po dočítaní ostali veľmi zmiešané. Chvíľu som bola začítaná a zakrátko ma chytala čitateľská kríza. Je nesporné, že autorka má talent hrať sa so slovíčkami, z textu cítiť vypísanosť a istotu. Avšak približne dve tretiny knihy boli pre mňa stále o tom istom, akoby sa autorka točila v jednom kruhu. Nešetrila frustráciou či radosťou z neúspechov iných. Posledná tretina bola síce plná akcie, vo vzťahu k ostatku až príliš, no záver mi prišiel nie úplne dotiahnutý.
Knihu Yellowface odporúčam čitateľom, ktorých zaujíma zákulisie vydavateľského sveta a neprekáža im slabšia dynamika deja. Autorka neraz skĺzava do satirického či provokatívneho štýlu, nebojí sa kritizovať to, ako sa literárny priemysel stavia k rôznorodosti či čoho je schopný v honbe za čo najväčšími ziskami. Hoci ma mrzí, že mne kniha natoľko neulahodila, som rada, že som jej dala šancu a spoznala niečo z autorkinej tvorby.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem
VYDAVATEĽSTVO: Lindeni (Albatros Media)
ORIGINÁLNY NÁZOV: Yellowface
PREKLAD: Zuzana Dudíková
ROK VYDANIA: 2024
ŽÁNER: Román / Triler
POČET STRÁN: 336
VÄZBA: brožovaná
