Kniha Pozvánka, z pera nemeckého autora psychologických trilerov Sebastiana Fitzeka, opäť sľubovala mrazivé čítanie plné nečakaných zvratov a stupňujúceho napätia. Temnú atmosféru umocňuje aj grafické prevedenie obálky či oriezka, na ktorých si dalo vydavateľstvo Tatran maximálne záležať.
Čo môže byť zlé na maturitnom stretnutí v romantickej „Chate v hmle“ v Alpách? Za normálnych okolností vôbec nič. Avšak Marla si s bývalými spolužiakmi nikdy príliš nerozumela a stránila sa triedneho kolektívu najviac, ako sa len dalo.
I napriek nepekným spomienkam a pochybnostiam sa nakoniec vyberie na predĺžený víkend. Keď však dorazí do zasneženého horského hotela, nikde niet ani živej duše. Kde sú všetci? A prečo je na stole použitý riad či rozhorený oheň v kozube? Žiadny odkaz ani indícia. No keď sa rozhodne hľadať ostatných zisťuje, že sa dostala na nebezpečné miesto, odkiaľ len tak ľahko neunikne.
„Marla si očistila podrážky na rohožke pred dverami. Hľadala zvonček alebo klopadlo, ale nakoniec skonštatovala, že nemá zmysel, aby svoj príchod ohlásila. Dvere boli odomknuté a nebolo tam nikoho, kto by jej klopanie alebo zvonenie počul. Útulne osvetlená a príjemne vyhriata vstupná časť chaty bola prázdna.“ (str. 78)
Realita či predstavivosť?
Aj keď nie som typický maniak do kníh Sebastiana Fitzeka, raz za čas po niektorej z nich veľmi rada siahnem. Pozvánka síce nebola postavená na úplne originálnom námete – odľahlé miesto v zasnežených horách, kde sa koná maturitné stretnutie – bola som však zvedavá, ako sa tejto témy zhostí tento autor.
Ako je u jeho tvorby zvykom, začína celkom zostra a už od prvých stránok je prítomný jeho typický rukopis. Dynamiku podporujú krátke kapitoly či veľa dialógov, a ak vás príbeh vtiahne, prečítate ho rýchlo. Autor stavil na zaujímavú a komplikovanú hlavnú postavu Marlu, ktorú po celý čas ovplyvňujú nielen prítomné udalosti, ale aj traumatická minulosť.
Práve prostredníctvom jej bohatého vnútorného sveta autor manipuluje s čitateľom. Neraz balansuje na hrane medzi realitou a halucináciami, čím po celý čas udržiava pocit neistoty. Kniha je plná nielen osobných tráum, ale zahŕňa aj témy ako zneužívanie detí, šikanu, či hľadanie vlastnej identity s poukazom na negatívny vplyv sociálnych sietí.
„Pravda však nie je vo víne, ale v násilí. Násilie odhalí charakter človeka. Keď je mu vystavený, ukáže svoje pravé ja.“ (str. 254)
Premyslené a prepracované
Už po prečítaní prvých stránok som šípila, že opäť pôjde o poriadne zamotaný príbeh. Autor dokáže majstrovsky navodiť pocit, že spočiatku nič s ničím nesúvisí, čím sa dokonale pohráva s vašou mysľou. Napokon však všetko do seba zapadne, no dovtedy sa musíte vysporiadať s mnohými prekvapivými zvratmi či nepredvídateľným správaním jednotlivých postáv.
Musím sa priznať, že z tohto príbehu mám podobné zmiešané pocity, ako to bolo už pri knihe Darček, kde ma rušila prílišná prekombinovanosť. Kým začiatok sa točil stále v kruhu a nič prevratné sa neudialo, neskôr som cítila, akoby autor chcel za každú cenu šokovať. A hoci ja zvraty v knihách milujem, tu už toho bolo miestami priveľa a postupne to strácalo čaro či uveriteľnosť.
Ak máte radi mysterióznosť, bavia vás únikové hry a hľadáte návykové čítanie, kniha Pozvánka by mohla byť pre vás to pravé. Pripravte sa na viacero postáv a veľa rôznych prepojení, nad ktorými som premýšľala ešte dlho po dočítaní. I napriek tomu, že som v závere ostala trochu zmätená, autor si zaslúži môj obdiv za kvalitne premyslený a prepracovaný príbeh. V zmysle hesla „menej je niekedy viac“ to však u mňa tentoraz natoľko nezafungovalo a v mojom osobnom rebríčku zatiaľ jednoznačne vedie autorova prvotina Terapia.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem
Viac info o tomto titule nájdete napríklad TU.
VYDAVATEĽSTVO: Tatran
ORIGINÁLNY NÁZOV: Die Einladung
PREKLAD: Zuzana Kováčiková
ROK VYDANIA: 2024
ŽÁNER: Psychologický triler
POČET STRÁN: 312
VÄZBA: pevná
