RECENZIA: Viktória Dominová – S úctou, Priateľ

VYDAVATEĽSTVO: Naše vojsko
ROK VYDANIA: 2021
ŽÁNER: Triler
POČET STRÁN: 320
VÄZBA: pevná s prebalom

 

„Naozaj mala právo na dôstojný život? Zaslúžila si ho? Určite nie. Ktorej matke by ste odpustili, že prestala hľadať dcéru?“
(str. 72)

 

O knihe

Andrea žije, zdá sa, v navonok usporiadanom a šťastnom manželstve. Jedného dňa, keď odprevadí svoju dcéru Ninu do školy, netuší, že ešte v ten deň sa udeje niečo, čo jej úplne prevráti život naruby. Dozvedá sa, že jej dcéra zmizla. Hoci sa polícia snaží získať nejaké relevantné dôkazy, pátranie sa končí neúspešne.

Andreino manželstvo krachuje a ona ostáva na všetko úplne sama. Trápenie utápa v alkohole, ktorý sa stáva jej jedinou nádejou a medicínou v boji proti démonom minulosti.

Zvrat nastáva až po tom, ako si nájde na nočnom stolíku jednoduchý odkaz. Záhadný „Priateľ“ v ňom píše, že vie, čo sa stalo s jej dcérou a ponúka pomoc pri odhalení skutočnej pravdy. Andrea pozbiera všetky zvyšné sily a bez ohľadu na nebezpečenstvo sa rozhodne za každú cenu zistiť, čo sa stalo jej jedinej dcére.

 

„Musela urobiť niečo, čo sa polícii za tie roky nepodarilo. Vypátra svoju dcéru. A ak nie, potom sa vráti k starému spôsobu života. No nateraz pred sebou v diaľke videla svetielko nádeje, ktoré rozhodne nechcela zahasiť.“ (str. 53)

 

Môj názor

Mladú slovenskú autorku Viktóriu Dominovú som okrajovo zaregistrovala ešte pod jej rodným priezviskom Drgoncová, keď jej vyšla fantasy trilógia Nepriatelia Urdisu. Keďže ide o žáner, ktorý mi je asi najviac vzdialený, táto jej tvorba ma úplne obišla. Keď však predstavila svoju novinku S úctou, Priateľ, ktorá podľa obálky sľubovala strhujúci triler, neváhala som ani chvíľu. Bola som zvedavá, ako sa autorka popasuje so svojou prvotinou v tomto žánri.

Z anotácie je zjavné, že autorka si zvolila tému, ktorá sama o sebe nie je ľahká. Únos, resp. zmiznutie dieťaťa. Hoci ide v tomto žánri o vcelku populárny námet a mohlo by sa zdať, že už nemá čo nové priniesť, vždy sa presvedčím o tom, že najdôležitejšie je jeho spracovanie samotným autorom. Ak ponúkne čitateľovi pútavý a napínavý dej, dokáže aj z tejto tematiky vyťažiť ešte niečo navyše.

Už od začiatku sa stretávame so striedaním viacerých dejových línií či pohľadov do minulosti, ktoré spolu navonok nesúvisia. Postupne sa však vynárajú rôzne prepojenia a v závere sa všetko pretne. Samotný začiatok bol pre mňa trošku pomalší a menej dynamický, avšak všetko sa začalo lámať po nájdení prvého odkazu od tajomného priateľa.

Autorka do deja zakomponovala pomenej postáv, preto nebolo až tak náročné sa v nich po čase zorientovať. Čitateľ sleduje osudy troch odlišných žien, resp. dievčat. Predovšetkým spoznávame Andreu a jej trápenie po zmiznutí dcéry Niny, ale aj Terezu a jej ťažké detstvo či dospievanie, a napokon Sandru, Rómku, ktorá sa musela vyrovnávať s ťažkými životnými podmienkami a vylúčením spoločnosťou.

 

„Z úst jej vyšiel prvý kvílivý zvuk, ktorý sa niesol na míle ďaleko. Akoby ani nepatril človeku. Ak by ho niekto začul, priam by cítil všetku tú bolesť, ktorá sa v ňom skrývala. Taký zvuk sa dokázal vydrať iba z matky, ktorá stratila svoje dieťa. A bolesť, ktorú cítila, sa nedala s ničím porovnať.“ (str. 270)

 

Táto kniha však ani zďaleka nekončí len pri jednej téme, ale autorka sa rozhodla popri nej rozvinúť aj ďalšiu, ktorá sa tiež veru ľahko nečítala. O to viac, že celý príbeh a správanie postáv pôsobili až priveľmi uveriteľne. Či už išlo o vyjadrenie pocitov dieťaťa, jeho reč, neistotu či neschopnosť v útlom veku rozpoznať hranicu toho, čo je ešte v norme a čo už, naopak, nie.

 

 

Počas čítania som sa zamýšľala nad dvoma hlavnými scenármi, z ktorých sa mi napokon jeden aj potvrdil. Autorka vhodne zvolila krátke kapitoly, ktoré ma v čítaní poháňali vpred. Za mňa mala druhá polovica knihy omnoho väčší spád, zároveň by som v príbehu možno prijala viac listov, resp. odkazov, ktoré mohli prispieť k ešte lepšej dynamike deja.

Knihu S úctou, Priateľ odporúčam milovníkom napätia, ktorí nemajú problém aj s ťažšími či emotívnejšími témami. Autorka má príjemný, jednoduchý štýl písania, a hoci je v tomto žánri úplným nováčikom, nepochybujem, že si dokáže získať pozornosť nejedného fanúšika kvalitných trilerov. Verím, že sa od nej ešte dočkáme aj ďalších podobných diel.

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem autorke.
Jej tvorbu môžete sledovať na Facebooku alebo Instagrame.

 

Viac info o tomto titule nájdete tu:
alebo

 

 

Autor: Deni

Milovníčka kníh a všetkého, čo súvisí s knižným svetom. Najčastejšie ma nájdete v kníhkupectve, ktoré je mojím druhým domovom.

1 thought on “RECENZIA: Viktória Dominová – S úctou, Priateľ

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *