Stvorená objasňovať zločin je prvotinou slovenského autora, ktorý píše pod pseudonymom Vojtech Beniczky. Autor je známy tým, že sympatizuje so severskými kriminálnymi románmi, čo sa odrazilo aj na jeho tvorbe. Možno túto knižku prirovnať k fenoménu dnešnej doby menom mrazivé severské krimi?

VYDAVATEĽSTVO: Elist
ROK VYDANIA: 2016
ŽÁNER: Detektívka
POČET STRÁN: 394
VÄZBA: brožovaná

„Je pekné chcieť nájsť lásku. No láska nie je súdená každému.
Možno ste sa vôbec nenarodili pre lásku…
Možno ste boli stvorená…
objasňovať zločin.“

Recenzia:

Paula Santorisová je rebelka. Miluje zbrane, bojové umenia, rýchle motorky a rockovú hudbu. Jej osobný život je v troskách, cíti sa osamelá a po viacerých neúspešných vzťahoch nie je schopná vybudovať si niečo pevné a nádejné do budúcnosti. Pozornosť preto zameriava na splnenie svojho najväčšieho sna –  zamestnať sa ako súkromný detektív. Túži byť súčasťou vyriešenia veľkého a významného prípadu. Po tom, ako jej je jeden pridený, však nepociťuje enormné nadšenie, a preto zo začiatku váha, či sa do prípadu naozaj ponoriť. Čo sa však na prvý pohľad javilo ako jednoduché a banálne sa postupom času mení na niečo omnoho závažnejšie a komplikovanejšie. A práve to Paulu naštartuje… Jeden prípad strieda ďalší, zdanlivo nesúvisiaci. A aj keď sa neskôr zdá, že všetko, čo sa deje, začína mať už aj osobný charakter voči Paule, tá sa ako tvrdá a silná žena nemieni vzdať…

„Paula stála vo vani a vyčerpané telo bičovala prúdom studenej vody. Kiežby zo seba dokázala všetko zmyť. Všetky problémy. Mávala pocit, že sa dusí. Akoby jej zanesené póry na pokožke bránili dýchať. Jej život sa zmenil na jednu veľkú katastrofu. Ale sama si je na vine. Keby mala normálny vzťah, žila by celkom inak. Jej život by teraz nemusel pripomínať bojové pole posiate nášľapnými mínami.“

Kniha Stvorená objasňovať zločin je dielom slovenského autora, ktorý bol pre mňa pred jej prečítaním úplne neznámy. Keďže som na ňu čítala samé pozitívne ohlasy, ako milovník detektívok som si ju nemohla nechať ujsť. Som vďačná za to, že sa mi dostala do rúk, a tým som mohla dať šancu ďalšiemu novému autorovi.

V tomto prípade ma zaujala viac anotácia ako samotná obálka, čo sa mi nestáva zase príliš často. Priznám sa, že už po prečítaní prvých stránok som mala z knihy zmiešané pocity. Je pravda, že vás vtiahne do deja hneď od začiatku, nemusíte sa brodiť nudnými a zdĺhavými opismi. Avšak pripravte sa na to, že budete už v samotnom úvode zavalení veľkým množstvom postáv, s ktorými sa budete musieť rýchlo popasovať a urobiť si ako-taký prehľad. V opačnom prípade sa v deji začnete ihneď strácať tak, ako sa to stalo aj mne. Myslím si, že čitateľ nemá šancu si zapamätať úplne všetky postavy, ktoré sa v knihe objavovali od úplného začiatku. Veľakrát som sa musela vrátiť k niektorým pasážam, aby som si ozrejmila, o koho vlastne ide a akú rolu hrá v príbehu.

Z vlastnej čitateľskej skúsenosti viem, že severské krimi sú známe okrem iného aj tým, že autor už hneď v úvode zakomponuje do deja viacero postáv, v ktorých sa niekedy čitateľ má problém zorientovať. V závere knihy však vždy všetko pekne zapadne do seba ako skladačka. Preto sa domnievam, že v tomto prípade sa autor snažil akoby napodobniť tento severský štýl. Je to samozrejme vec názoru každého čitateľa.

Druhá polovica knihy, v ktorej sa niektoré situácie začali objasňovať, bola pre mňa zaujímavejšia. Ak by ste očakávali extra krvavé opisy, na ktoré ste si možno zvykli pri viacerých knihách tohto žánru, budete sklamaní. Mne to však úplne vyhovovalo. Nájdete tu napätie, riešenie vzťahov, či už priateľských alebo rodinných, a dokonca aj štipku jemného humoru. Ku koncu som však už mala pocit, akoby sa krimi zápletka dostávala trošku do úzadia a prvotným sa stalo riešenie medziľudských vzťahov. Preto sa aj napätie, ktoré by som v detektívkach očakávala, dostávalo z môjho subjektívneho pocitu na druhú koľaj.

Dej bol vsadený do viacerých oblastí mne blízkych – Bratislava, Praha, ale aj Tatry. Autor vytvoril originálnu hlavnú hrdinku, ktorá sa odlišuje od klasických detektívnych postáv, čo mi bolo naozaj veľmi sympatické.

Kniha Stvorená objasňovať zločin je príjemným debutovým dielom autora, ktorý má skutočne veľmi dobrý štýl písania s potenciálom zaujať čitateľov. Možno by som len dodala, že občas platí heslo „menej je niekedy viac“ a pre mňa by táto knižka nabrala viac na akčnosti, keby mala menej strán. Pre tých, ktorí sú fanúšikmi severskej krimi ju však určite odporúčam.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu

Úryvok z knihy Stvorená objasňovať zločin:

„Neustále sa približoval, akoby ho priťahoval jej žltý pršiplášť. Snažila sa zrýchliť tempo. Červený plecniak na chrbte ju ťažil. Zachvátila ju panika. Uvedomila si, že zašla priďaleko. Ocitla sa uprostred náročného terénu. Dážď ho premenil na kĺzavú dráhu. Pred náročným úsekom pozdĺž skalnatej steny zastala. Už počula dych blížiacej sa postavy. Hlboký mužský dych. Dážď ustal. Panika jej bránila rýchlo uvažovať. Lenže ona potrebuje konať rýchlo. 

Vyliezla na skalu. Skalnatý, miestami machom obrastený, klzký terén sa premenil na zradnú šmykľavku. Cítila ho celkom blízko. Ak by sa teraz otočila, mohla by stratiť rovnováhu. Na pršiplášti zacítila jemný dotyk. Inštinktívne odskočila, potom pootočila žltou kapucňou zahalenú hlavu. Spoznala ho. Uľavilo sa jej. V duchu si vynadala, prečo podľahla panike. Previnilo sa usmiala.

Kým mozog sústredene spracovával informácie, nohy zostali v pohybe. Stačil len zlomok sekundy. Pravá noha sa šmýkala a bránila telu udržiavať rovnováhu. Fúkal vietor. Pohľadom prosila o pomoc. Zo všetkých síl sa usilovala skrotiť svoje rozhýbané telo. Muž pohotovo vystrčil pravú ruku, v ktorej zvieral drevený pahýľ. Pevne sa ho chytila, v jej tvári sa zjavil náznak úľavy. 

Otvoril ústa, aby poďakovala. Pohľadom nechcene skĺzla po pletenej rukavici. Vtom ju zamrazilo. Postrehla, ako sa k nej približuje pahýľ, o ktorý sa zakliesnila a ona sa opäť kĺže po mäkkom zelenom machu. Zrak nespustila z ruky, kým neuvoľnila drevenú palicu. Potom sa jej telo náhle zaklonilo. Ich pohľady sa stretli len na zlomok sekundy. V jeho očiach sa zračil údiv.

Z otvorených úst sa predral hrdelný výkrik. Telo nabralo rýchlosť, všetko sa jej vzďaľovalo. Na brale sa odlamovali skaly. Zvuk nárazov padajúceho tela a zosun kameňov sa šítil hrebeňmi prekrásnych hôr a prenikal do odľahlých dolín.“