Tisíce slovenských čitateľov si obľúbili sériu o hrobárovi Augustinovi Rothmayerovi a adoptívnej dcére Anne, o inšpektorovi Leopoldovi von Herzfeldtovi, Júlii a jej dcére Sofii. Už vyšli knihy Hrobárov almanach, Hrobár a dievčina, a teraz je tu Hrobár a vražda v krypte.
„V tejto tretej časti sa dočítate o duchovi, ktorý je vrahom. Skutočne vraždí duch, alebo je za tým niečo iné? V týchto dňoch si o tom môžete prečítať u vás na Slovensku,“ odkazuje v exkluzívnom videu autor Oliver Pötzsch.
O knihe
Viedeň, 1895.
V krypte pod Dómom svätého Štefana nájdu turisti medzi kosťami a lebkami mŕtveho muža. Telo je bez známok násilia, iba tvár je skrivená od hrôzy. Umrel ten človek od strachu? Čo ho tak vyľakalo?
V devätnástom storočí prekvitá vo Viedni špiritizmus a na každom rohu sa konajú seansy. Tento mŕtvy učenec sa však odvolával na vedu a odhaľoval podvodníkov. Popálil si pritom prsty? Prípad opäť vyšetruje inšpektor Leopold von Herzfeldt. Anna, adoptívna dcéra hrobára Augustina Rothmayera, zas upozorní na istú zvláštnosť – z jedného sirotinca v meste miznú deti. Dopúšťa sa niekto násilia na bezbranných, alebo v metropole na Dunaji skutočne vyčíňa duch?
Pozrite si VIDEO s autorom:
Hrobár a vražda v krypte má opäť vynikajúcu zápletku, záhadnú vraždu uznávaného lekára a psychológa, ktorého našli v podzemí Dómu svätého Štefana. Je to aj príbeh o sirotinci, kde končia desiatky, stovky detí – niečo ako mestský azyl pre opustené deti, no dejú sa tam hrozné veci. Je to de facto záchytný tábor pre deti z ulice, kde majú zlé jedlo, nedostatočne teplé šaty, málo miesta a drsné pomery.
Vypočujte si úryvok.
Číta Boris Farkaš.
Séria Hrobárov almanach
Každý diel takzvanej hrobárskej série sa zaoberá nejakým záhadným javom, ktorý sa neskôr objasní vedecky. V prvej časti to boli upíri a živé mŕtvoly, v druhej múmie a kliatby, tu prišli na rad strašidlá a špiritistické sedenia. Viedeň z konca devätnásteho storočia je na to ideálne miesto.
V tom období špiritizmus fascinoval, bol en vogue, dokonca aj cisárovná Sisi a anglická kráľovná Viktória sa zúčastňovali na seansách. Podvodmi sa to všade len tak hemžilo. „Nielen s takzvanými fotografiami duchov, ale aj pomocou iných technických rárohov. Korunný princ Rudolf odhalil na jednej takej seanse v roku 1884 podvodníka a vo viedenských novinách to vtedy bola veľká téma,“ píše Oliver.
Milan Buno, knižný publicista
Kniha vychádza v preklade Martiny Šturcelovej.
Viac info o tomto titule nájdete tu:
