RECENZIA: Taylor Jenkins Reid - Carrie Sotová je späť

VYDAVATEĽSTVO: Slovenský spisovateľ
ORIGINÁLNY NÁZOV: Carrie Soto is Back
PREKLAD: Denisa Jahičová
ROK VYDANIA: 2023
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 344
VÄZBA: pevná s prebalom

„Čas, ktorý som s ním trávila, som vnímala ako dar, ktorý iné deti nedostali. Na rozdiel od nich mal môj čas zmysel, s otcom sme sa usilovali o niečo zmysluplné. Chystala som sa stať najlepšou tenistkou.“ (str. 19)

O knihe

Svetová tenisová jednotka Carrie Sotová obetovala tenisu všetko. Od detstva zbiera jeden triumf za druhým, stáva sa viacnásobnou rekordérkou a jej odhodlanie je nekonečné. Do života jej však neľútostne zasiahne zranenie a ona sa po rokoch tvrdej driny rozhodne s ťažkým srdcom odísť do tenisového dôchodku.

Šesť rokov po skončení kariéry sa ocitá na tribúne turnaja US Open a, spolu so svojím otcom a vtedajším trénerom Javierom, sleduje, ako ju mladšia, veľmi talentovaná tenistka pripravuje o jeden z jej rekordov. Silná cieľavedomosť nepustí, preto sa tridsaťsedemročná Carrie vracia na tenisové dvorce a prestížne turnaje, aby sa pod otcovým vedením opäť zhostila svojho rekordu. Carrie Sotová je späť. A poslednú sezónu vo svojom živote si mieni rozhodne užiť na maximum.

„Celé moje detstvo bol jeden veľký tréning. Stále ma niečo driloval. Podanie, údery po odskoku od zeme, práca nôh, voleje. Podanie, údery po odskoku od zeme, práca nôh, voleje. Znovu a znovu. Celé leto, po škole, každý víkend. Otec a ja. Vždy spolu. Náš malý dvojčlenný tím. Hrdý tréner a hviezdna študentka.“ (str. 20)

Môj názor

S tvorbou americkej autorky Taylor Jenkins Reid som sa zoznámila prostredníctvom knihy Sedem manželov Evelyn Hugovej, ktorá sa zaradila medzi moje TOP knihy prečítané v roku 2020. Na knihu Carrie Sotová je späť som bola namotaná už od okamihu, keď vyšla v zahraničí. Vedela som, že po nej určite siahnem, preto ma potešilo, že sa ju tiež vydavateľstvo Slovenský spisovateľ rozhodlo preložiť.

V prípade tejto knihy som mala aj trochu osobnejší dôvod, pre ktorý som ju mala v hľadáčiku. Tenisu som sa sama venovala od detstva, zúčastnila som sa niekoľkých turnajov, a samozrejme, okúsila príchuť úspechov aj pádov. Keďže autorka pôsobí ako televízna scenáristka a esejistka, bola som zvedavá, ako sa jej podarí priblížiť športovú atmosféru a vykresliť postavy. A opäť musím skonštatovať, že to urobila výborne vo všetkých ohľadoch.

Zoznámite sa so svojskou Carrie Sotovou, prezývanou „Bojová sekera“, ku ktorej je priam nemožné si vybudovať nejaké extrémne sympatie. V mnohom vám bude s najväčšou pravdepodobnosťou liezť na nervy. Je chladná, nevrlá a v spoločnosti známa svojou nepriateľskou povahou. Má pocit, že okrem svojho otca a jeho do detailov premyslených taktík nepotrebuje nikoho. Ide priam cez mŕtvoly, pred očami má víťazstvo, ústretovosť a empatia jej toho veľa nehovoria. Budete si klásť otázku, či je to škrupina, cez ktorú sa len ťažko dostať, alebo skutočná osobnosť velikánky Carrie Sotovej.

„Bola som „Bojová sekera“. Bola som chladná. Bola som stroj. Iste, mnohých z nich zaujala predstava samotnej sily môjho tela. Nebola som však žena, ktorú by chceli priviesť domov k svojim matkám.“ (str. 72)

V každom prípade sa autorke opäť podarilo vytvoriť úplne realistickú hlavnú postavu. Nebude sa vám chcieť veriť tomu, že ide o fiktívnu hrdinku, ktorá existuje len v autorkinej fantázii. Príbeh priam nabáda ku vyhľadávaniu jej osoby na internete, keďže po celý čas máte pocit, že ide o skutočnú autobiografiu.

V knihe nájdete veľa tenisu, ale autorka ostala verná svojej povesti a do deja zakomponovala aj viacero iných tém. Stretnete sa nielen s rivalitou, silným sebavedomím, neúnavnou cieľavedomosťou, občas priam chorobnou túžbou po víťazstve, ale aj s láskou – či už partnerskou alebo rodičovskou. V popredí je silný, úprimný vzťah Carrie a otca, bývalého profesionálneho tenistu. Ten musí často znášať dcérine nálady, jej netrpezlivosť, nespokojnosť či nadradenosť, ktorú sa snaží skrotiť.

Knihu Carrie Sotová je späť odporúčam milovníkom realistických románov a silných hrdinov. Dokáže osloviť nielen fanúšikov bieleho športu, ale aj tých, ktorým tenis toho veľa nehovorí. Je to príbeh o ceste k uvedomeniu si toho, čo je v živote dôležité, ale aj o strate toho, čo už nič nedokáže nahradiť. Autorka píše pútavo, vytvára atmosféru, ktorá vás pohltí a vyvolá pocit, akoby ste sa ocitli priamo na miestach, ktoré opisuje. V mojom ponímaní je Evelyn Hugo len jedna, no v tomto prípade si ma autorka získala námetom a opisom nádherného vzťahu otca s dcérou, ktorý sa len tak ľahko nevidí.