Volanie sirén od amerického novinára a politického komentátora Chrisa Hayesa je jednou z tých kníh, ktoré prečítate s nepríjemným, ale o to dôležitejším uvedomením – že niekto manipuluje vašou pozornosťou a vy si to ani nevšimnete. Autor s precíznosťou žurnalistu a citom pre spoločenské dianie ukazuje, ako sme sa stali obeťou digitálneho sveta, ktorý nás láka presne tak intenzívne ako mýtické sirény.
Chris Hayes je jednou z najvýraznejších osobností americkej žurnalistiky – moderátor MSNBC, rešpektovaný analytik a autor bestsellerov. Vo svojej novej knihe sa púšťa do témy, ktorú všetci poznáme na každodennej úrovni, ale málokto si ju dokáže vysvetliť do hĺbky: prečo je takmer nemožné sústrediť sa. Prečo stačí jedno pípnutie smartfónu a naša myseľ je unášaná preč, akoby sme boli bezmocní.
Podľa Hayesa sme sa ocitli v stave, keď náš vnútorný život zmenil digitálny svet bezprecedentným spôsobom. A čo je horšie – túto zmenu už cíti prakticky každá spoločnosť na svete. Pozornosť, tvrdí, je „podstatou života“. Je to filter, cez ktorý sa rozhodujeme, cítime, premýšľame. A niekto ju systematicky ťaží.
Barack Obama o knihe povedal, že je to „užitočný sprievodca, ktorý osvetľuje, ako sociálne siete a ekonomika pozornosti deformovali demokraciu a pretvorili náš život“. Aj to je jasný signál, že Hayes trafil do živého.
Ako prichádzame o slobodu?
Jedna z najsilnejších častí knihy je autorovo vysvetlenie, ako postupne prichádzame o schopnosť riadiť vlastné myšlienky. Pozornosť, ktorú kedysi určovali naše potreby či hodnoty, sa dnes presúva podľa toho, čo rozhodne algoritmus.
Hayes opisuje pocit, ktorý zažíva veľká časť ľudí: akoby ste už neboli pánom vo vlastnej hlave. Ako hovorí, „čoraz častejšie sa javí, že pomaly strácame kontrolu nad vlastným prežívaním“. Prichádza vnútorný rozpor – vieme, že by sme mali mať kontrolu, ale pritom akoby sa stále zmenšovala.
Tento aspekt knihy mimoriadne rezonuje najmä u dnešných mladých ľudí, ktorí vyrastajú v neustálej stimulácii a okamžitých odmenách. Čitatelia často píšu, že po prečítaní knihy začali vnímať svoje správanie oveľa vedomejšie.
Chris Hayes čerpal z vlastných novinárskych skúseností, keďže roky sledoval, ako politici, médiá aj firmy využívajú pozornosť ako nástroj moci. Kniha spája filozofické úvahy (čo vlastne tvorí našu identitu?) s modernou neurovedou (čo sa deje v mozgu, keď prichádza notifikácia).
Zaujímavosťou je aj samotný názov. „Sirény“ sú metaforou pre digitálne podnety, ktoré nás lákajú svojím príťažlivým hlasom, no zároveň nás odvádzajú od podstatného. Volanie sirén je teda kniha, ktorá nielen analyzuje, ale aj inšpiruje. A najmä: núti nás položiť si otázku, ktorú si kladieme čoraz zriedkavejšie – komu vlastne patrí moja pozornosť?
Kniha vychádza v preklade Martina Koleniča.
