RECENZIA: Tahar Ben Jelloun – Med a blen

VYDAVATEĽSTVO: Lindeni (Albatros Media)
ORIGINÁLNY NÁZOV: Le miel et l’amertume
PREKLAD: Igor Navrátil
ROK VYDANIA: 2022
ŽÁNER: Psychologický román / Dráma
POČET STRÁN: 256
VÄZBA: pevná

 

„Zostarli sme veľmi rýchlo a zle.
Stratili sme anjela, ktorý nás strážil pred našimi zlými sklonmi. Boli sme chránení a neuvedomovali sme si to. Musel nás opustiť, aby sme sa odhalili sami pred sebou.“
(str. 189)

 

O knihe

Rozpadávajúci sa vzťah starnúcich manželov Mourada a Maliky zasiahne tragická rodinná udalosť, ktorá ich odcudzenie ešte viac prehĺbi – samovražda šestnásťročnej dcéry Samie. Tá sa nedokázala spamätať z desivého zážitku, ktorý jej mladý život obrátil úplne naruby.

Do ich života úplnou náhodou vstupuje Viad, mladý emigrant z Mauritánie, ktorý sa vybral na cestu za väčšou slobodou. Po príchode do Maroka sa stáva nielen oporou manželom na sklonku ich života, ale rozhodne sa do starého chátrajúceho domu priniesť aj nový závan dobra a nádeje.

 

„Sme pochovaní pod týmto domom, ktorý však pri pohľade zvonku pôsobí ako krásne vydarené dielo. Ten dom nás drví. Ten dom nás zosmiešňuje. Ten dom nás pomaly zabíja. Bol scénou nášho krátkeho šťastia a nášho trvalého nešťastia.“ (str. 11)

 

Môj názor

Tahar Ben Jelloun je uznávaný francúzsky spisovateľ marockého pôvodu, ktorý bol už viackrát nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru. Kniha Med a blen, ktorá vychádza zo skutočných udalostí, v sebe ukrýva tragickú drámu rodiny zničenej vyčíňaním sexuálneho predátora.

Keď som na pultoch kníhkupectiev zahliadla túto knihu, vedela som, že si ju raz chcem určite prečítať. Vopred som bola vnútorne pripravená na to, že nepôjde o ľahké čítanie, v čom ma stihli utvrdiť už prvé strany. Čitateľ sa ponára do mysle manželského páru, ktorého krehký vzťah sa po dcérinej samovražde už nedokáže dať dokopy. Vzájomné odcudzenie sa prehlbuje, vytráca sa aj zostávajúca úcta a na povrch sa predierajú staré krivdy.

 

„Už nemám sily vstať ani protestovať. Rozprávajú už len moje oči. Ona sa na mňa ani nepozrie. Prejde okolo mňa, a vôbec ma nevidí. Mne to však neprekáža. Práve naopak, cítim úľavu z toho, že na mne nespočinie jej pohľad. Oddýchnem si, lebo jej pohľad je ťažký od výčitiek a narážok.“ (str. 20)

 

Takmer z každej vety či odseku priam sála zúfalstvo, smútok a nechuť do života. Do popredia sa dostávajú výčitky svedomia, nepochopenie, prečo došlo k tragédii, ale aj úvahy, či sa jej dalo nejako zabrániť. Neskôr sa k slovu, okrem samotných manželov, dostávajú aj ďalšie postavy, ktoré ponúknu zase trochu iný uhol pohľadu.

Rozprávanie skromnej dcéry Samie, ktorá sa vo svojom denníku vyznáva z vlastných pocitov, je smutné, miestami až trýznivé. Túžba po aspoň drobnom uznaní ju napokon stojí stratu úcty, čistoty a vlastne aj života. V ňom ju po celý čas sužuje pocit nezapadania do rodiny, každý deň je pre ňu prežívaním a vyrovnávaním sa s nepochopením zo strany okolia.

 

„V tele sa mi zabýval kamenný chlad. Som paralyzovaná. Nedokážem sa už ani hýbať, ani volať o pomoc. Som vo svojej malej izbe a všetky veci mám rozhádzané. Nemám silu ani chuť uložiť ich. A načo aj? Veci si ukladáte, ak si každé ráno nekladiete otázku, kedy sa budete môcť pobrať preč. Veci si ukladáte, ak ste mali dobrý život, ak máte pohľad obrátený do budúcnosti, k zajtrajškom žiarivým, alebo aspoň plným prísľubov a kvetov. Načo si robiť poriadok v živote biednom a spustošenom, roztrieštenom a hodenom psom?“ (str. 166)

 

Na pozadí tohto príbehu však autor zakomponoval do deja aj mnoho iných tém. Poukazuje na nepriaznivé podmienky života v Maroku, vplyv islamského náboženstva, ktoré ľudí často zväzuje či prispôsobovanie sa očakávaniam spoločnosti, ktorá si zakladá na prísnej výchove. Spomína rasizmus, neľahké postavenie žien v spoločnosti, dohodnuté manželstvá, ale aj korupciu, v dôsledku ktorej si napokon jednotlivec neraz siahne až na svoje morálne dno.

Knihu Med a blen odporúčam čitateľom, ktorí uprednostnia skutočnosť pred fikciou, no zároveň im nevadia ťažšie témy a príbehy, z ktorých miestami až fyzicky cítiť bolesť či smútok. Autorovi sa podarilo veľmi uveriteľne vykresliť ľudské utrpenie, ako aj fungovanie „obyčajných“ ľudí, ich každodenný život a emócie. Hoci nejde o ľahké čítanie, striedanie rôznych pohľadov a krátke kapitoly udržia vašu pozornosť až do poslednej strany.

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem kníhkupectvu
Môžete ho sledovať na Facebooku alebo Instagrame.