Recenzia: Barbora Šedíková – Margaret Raven

Kniha Margaret Raven, ktorá vyšla vo vydavateľstve Magna, je prvotinou mladej slovenskej autorky Barbory Šedíkovej, ktorá vo svojom diele načrela do mysterióznych vôd. Ako sa s tým popasovala?

VYDAVATEĽSTVO: Magna
ROK VYDANIA: 2017
ŽÁNER: Detektívka / Triler / Fantasy
POČET STRÁN: 192
VÄZBA: brožovaná

 

“Jej smrťou sa to malo skončiť. Omyl, jej smrťou sa všetko len začalo.”

 

Recenzia:

Nikto neverí na povery… Čo ak sa ale jedného dňa začnú napĺňať? Margaret Raven je osobou, okolo ktorej sa tiahnu samé tajomstvá a záhady. Aj tí, ktorí si myslia, že ju poznajú, sú napokon vyvedení z omylu. Medzi nich patrí aj Robert, ktorého rozprávanie je základom tohto príbehu. Snaží sa nájsť pravdu o smrti svojej priateľky. To, čo však postupom času odhalí, rúca všetky jeho pôvodné predstavy.

 

“V miestnosti zavládlo ticho. Nevedel som, kde zobrať slová, ktoré by vystihovali môj hnev, smútok a zdesenie. Nikdy som Margaret nevidel z takéhoto uhla. Pre mňa bola vždy to zvláštne dievča s bizarnými záľubami, ktoré okolie nikdy nepochopilo. Ale teraz? Ako som ju mohol po týchto zisteniach tak vnímať?”

 

zdroj: pexels.com

 

Táto kniha bola pre mňa ako čitateľa niečím úplne novým. Ako milovníčka detektívok som sa jej rozhodla dať šancu, hoci duchovno a mysterióznosť je v tomto príbehu cítiť už od prvých stránok a ja tieto prvky v knihách až tak nevyhľadávam. Musím však povedať, že autorka sa s príbehom, ktorý veľmi dobre premyslela, popasovala veľmi slušne.

Dej tejto útlej knižky je vsadený do anglického prostredia. Stručné informácie o autorke, ktoré sú na konci knihy uvedené, čitateľovi okrem iného prezradia, že autorka je milovníčkou histórie. Miestami sa táto jej záľuba premietla aj do tohto príbehu, do ktorého sa snažila zakomponovať pár historických udalostí, čo ja osobne vnímam veľmi pozitívne. Autorka tým dokazuje, že dielo nie je len čistým “výplodom” jej fantázie, ale použila aj veci, v ktorých sa vyzná, a ktoré musí mať aspoň okrajovo naštudované.

Príbeh sa viac-menej točí okolo povery, ktorá čitateľa nenechá chladným. Samotné rozprávanie hrdinu Roberta je podané síce pútavo, autorka však často skáče z jednej myšlienky na druhú, čo ma občas trošku zmiatlo a musela som si dávať dokopy niektoré súvislosti. Na jednej strane oceňujem, že príbeh neobsahuje zbytočne obsiahle opisy, ktoré ja v knihách moc nemusím, ale dej bol po celý čas priamy a k veci. Na druhej strane však obsahuje veľa zápletiek, z ktorých mi niektoré prišli ako nedoriešené. Tým môže dej na čitateľa pôsobiť dosť chaoticky.

 

 

V knihe sa mihlo viacero postáv, ktoré by si zaslúžili možno viac pozornosti. Zároveň si však myslím, že dielo má rozsah strán tak akurát, aby čitateľa neurazilo a nenudilo.

Osobne mám však pár výhrad k samotnej úprave textu. Myslím si, že sa na ňom dalo ešte viac popracovať. Na čitateľa môžu rušivo pôsobiť chyby v slovosledoch, ktoré sa tu občas vyskytli. A hoci príbehy, v ktorých sa vyskytne nejaký ten slovenský prvok vždy oceňujem, v tomto prípade mi vadil dodatok -ová k menu hlavnej hrdinky, nakoľko mi prišiel dosť zbytočný.

Vyzdvihnúť však určite musím to, že autorka nenechala nič na náhodu a z príbehu cítiť, že ho mala dobre a kvalitne premyslený. Najviac ma asi dostal záver, v ktorom vyplávali na povrch veci, ktoré som naozaj neočakávala. Autorka nechala príbehu otvorený koniec, preto verím, že sa dočkáme pokračovania. Knižku určite odporúčam pre milovníkov duchovna a záhad. Myslím si, že čitateľovi má určite čo ponúknuť.

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu

Úryvok z knihy Margaret Raven: 

“Zomrela na Halloween. Presne ako Harry Houdini, zrejme sa museli nejako dohodnúť. Možné to aj bolo, pretože mali niečo spoločné. On bol majster únikov zo zvieracích kazajok a pút. A ona zase majstrovsky unikla zo svojho života, z tohto sveta. Mnohí kúzelníci by jej túto schopnosť závideli. Zaplatili by za to tajomstvo celým majetkom. Bohužiaľ, už sa ho nemali ako dozvedieť. Tá, ktorá tento trik praktizovala, po jeho úspešnom vykonaní skončila tri metre pod zemou, v čiernej rakve, v hrobe z čierneho kameňa. A ako strážcu pred zvedavcami jej tam postavili mramorového anjela. Anjela, ktorému za jesenných dažďov stekajú slzy po studenej tvári. A hoc bolo v deň jej pohrebu všetko čierne, prítomní hovorili, že aj obloha, obliekli ju do bielych šiat. Vraj si to tak želala.

Tie šaty si kupovala so mnou. Našli sme ich v jednom krachujúcom svadobnom salóne. Patril starému manželskému páru, ktorý už nemohol konkurovať veľkým butikom v Londýne. Ešte dnes počujem jej smiech, keď si ich obliekala. Ešte stále cítim tú jemnú čipku, s ktorou mi neustále behala po tvári.

“V týchto šatách ma uvidíte jedine na mojom vlastnom pohrebe,” povedala žartovne, no mám pocit, že to myslela vážne, lebo sa tak nakoniec aj stalo. Vlastne mnohé veci, ktoré len tak mimovoľne povedala, a človek by ich mohol považovať za bezvýznamné, sa naozaj stali.

“Myslím, že tú konzerváreň znova otvoria… Podľa mňa ten strom pred školou na jeseň vypília… Starostova žena vyzerá, že čaká dvojičky, stavím sa, že sa budú volať Peter a Rick…”

Všetko to sa stalo. Neviem, ako to vedela a myslím, že to ani vedieť nechcem. Niektoré veci majú jednoducho zostať tajomstvami, a ja to rešpektujem. V stredoveku by ju upálili za bosoráctvo. V dvadsiatych rokoch by bola navštevovaná a uznávaná ako jasnovidka. Našťastie aj nanešťastie minula obe tieto éry a zostala zabudnutou. Ale možno práve vďaka tomu venovala pozornosť mne. Mne, ktorý som bol zabudnutý aj bez akejkoľvek zvláštnej schopnosti.”

 

Viac info o tomto titule nájdete tu:

alebo

(Navštívené 81-krát, 2 návštev dnes)

A aký je váš názor? Podeľte sa so mnou ;)

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.