RECENZIA: Silvia Jezerská – Každý trapas sa počíta

Román Každý trapas sa počíta bol prvotne publikovaný na internetovom portáli mamtalent.sk, a to pod pôvodným názvom Nespáliť mosty. Po enormnom čitateľskom úspechu sa dostáva aj do knižnej podoby. Keďže má táto útla knižka s krásnou obálkou čitateľovi zaručene čo ponúknuť, rada by som vám ju aspoň v krátkosti predstavila.

VYDAVATEĽSTVO: MERIDIANO-press, s.r.o.
EDÍCIA: Moderné romány
ROK VYDANIA: 2016
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 255
VÄZBA: brožovaná

 

Recenzia:

V románe sa stretávame s hlavnou hrdinkou Terezou, učiteľkou angličtiny a matematiky na základnej škole, u ktorej však táto práca vyvoláva maximálnu frustráciu a nespokojnosť. Žije s mamou, ktorá je už dlhodobo na invalidnom dôchodku. Zvykla si už na fungovanie izolovane od vonkajšieho sveta. Jej najčastejšou a najvernejšou spoločníčkou je preto jej dcéra, ktorá sa tiež oddala samotárskemu životu a prehlasuje, že má ľudí plné zuby. Tereza však má ešte Ivetu, najlepšiu kamarátku, ktorá pracuje ako redaktorka ženského časopisu, a okrem výchovy troch detí sa snaží preraziť aj ako začínajúca spisovateľka. Vo vzťahu týchto dvoch kamarátok vykreslila autorka dva odlišné typy osobnosti. Kým sa Tereza zožiera v učiteľskom zamestnaní, Iveta sa s ničím nekašle, život berie tak, ako jej ho osud prinesie a nemá problém ho zo dňa na deň zmeniť.

“Tak s tým niečo urob,” odpovie jednoducho. Pre Ivetu je všetko jednoduché. Nepáči sa jej práca? Dá výpoveď a začne písať knihy. Rozčuľuje ju manžel? Vymení ho za nového. Otravuje ju dcéra v puberte? Urobí si ďalšie decko. Najlepšie hneď dve. Iveta sa so životom nepára, ide ako tank. Občas som unavená už len z toho, ako ju pozorujem.”

Keď sa Tereza konečne odhodlá k zmene, časom ostáva na pochybách, či je to naozaj to, po čom v živote túžila. Z bežnej rutiny ju vytrhne stretnutie s Ondrejom, ktoré v nej zanechá niečo, o čom si už dávno myslela, že je roky pochované. Čo však mala robiť, keď pred rokmi Ondrej nečakane zmizol z jej života a teraz sa objaví akoby sa nič nestalo?

“Zdá sa mi, že v jeho prítomnosti sa roky, ktoré sme sa nevideli, scvrkávajú na mesiace, týždne, dni, hodiny, až mám napokon pocit, že vlastne ani nikdy neodišiel. Že to zlé medzitým sa nikdy nestalo. Hltám jeho zvláštny úsmev. Dívam sa mu do očí. Ešte aj tie sú neobyčajné. Na jednej modrej dúhovke sa rozlieva hnedý fliačik. Musím si dávať pozor, aby som do toho zase nespadla až po uši.” 

Tereza si však postupom času uvedomuje, že pre opätovné pobláznenie chlapom, ktorý sa na ňu opakovane vykašľal, prichádza o to najcennejšie – jedinú skutočnú priateľku Ivetu a vrúcnosť svojej milovanej mami. Navyše sa v jej živote, ako blesk z jasného neba, zjaví jej bývalý priateľ Adam, s ktorým si ešte nie tak dávno plánovali spoločnú budúcnosť. Na pozadí vzťahov, ktoré je Tereza nútená riešiť, začne na vlastnú päsť pátrať po svojom otcovi, ktorého nikdy nepoznala. Nedokáže pochopiť, prečo má jej mama aj po toľkých rokoch k nemu vrúcny vzťah a hovorí o ňom v superlatívoch.

Celý román je písaný jednoduchým, ale zato humorným štýlom. Autorka má zaujímavý štýl písania. V jednej kapitole zavedie čitateľa do minulosti, a následne ho v ďalšej prenesie do súčasnosti. Napriek tomu to nespôsobuje chaos v čítaní, ale všetko do seba dokonale zapadá.

Časť príbehu sa odohráva na pôde školy a autorka do určitej miery vykresľuje vzťahy medzi kolegami na pracovisku. Ja osobne mám veľmi rada knihy, ktorých dej je vsadený do takého prostredia, že sa dokážem do príbehu vžiť, nakoľko na mňa pôsobí veľmi realisticky. V tomto prípade to kniha splnila do najmenších detailov aj tým, že dej sa odohrával v Trnave na Slovensku.

Každý trapas sa počíta je román o tom, že minulosť nás dobehne aj bez toho, aby sme to očakávali. Je potrebné sa s ňou vysporiadať, aby sme dokázali urobiť hrubú čiaru a začať viesť plnohodnotný život. Ostáva už len veriť, že Tereza bude mať dostatok síl na to, aby čelila svojej minulosti. Tá sa pomaly derie na povrch a núti ju riešiť mnoho vecí, ktoré ostali pred rokmi neobjasnené.

 

Odporúčanie: 

Knižku Každý trapas sa počíta odporúčam milovníkom románov, ktoré nie sú svojou tematikou vyslovene ľúbostne zamerané. Tento román sa, okrem iného, orientuje aj na silu priateľstva a v určitých okamihoch tu nájdete aj isté životné ponaučenie. 

 

Za poskytnutie knižky na zrecenzovanie ďakujem

 

 

Úryvok z knihy Každý trapas sa počíta:

“Auto vletí do hlbokého záveja na druhej strane a motor stíchne. Trasú sa mi ruky a v ústach cítim medenú pachuť krvi od toho, ako som si pohryzla jazyk. Nadobličky pumpujú adrenalín do krvného riečiska. 
“Ty idiot,” nadávam a boxujem mu do ramena. “Mohli sme sa zabiť!”
“Ale nezabili, v tom je práve pointa,” smeje sa.
S námahou otvorím dvere a vystúpim. Kolená sa mi zmenili na želatínu. Podlomia sa mi nohy a klesnem do čerstvého snehu. Až teraz mi to dopína. 

“Dali sme to!” kričím a smejem sa. “My sme to DALI!”

Som v adrenalínovom rauši. Čupne si vedľa mňa akoby nič a usmieva sa.
“Mlieko s nožmi?” ponúka mi.
Je to fráza z jeho obľúbenej knihy od Anthonyho Burgessa. Nikdy som ju nečítala. Začala som, ale nerozumela som polovici slov. Podľa fľašky však súdim, že je plná vodky. 

Pokrútim hlavou. Nechcem otupiť tento úžasný pocit. Všetky zmysly sa mi vyostrili. Vzduch, ktorý mi prúdi do pľúc, je chladnejší a čerstvejší. V nose ma štípe dym z komínov. Pod kolenami jasne počujem vŕzgať a chrupčať sneh. Na dotyk je drsný a sypký. Stromy, značky, aj jeho tvár vidím zreteľnejšie. Cítim sa živšie ako za celý posledný rok.
“Tak čo, Baška, splnil som sľub?” pýta sa a oči sa mu divoko lesknú. “Podarilo sa mi zastaviť tie myšlienky?” Chrbtom sa opriem o auto, zakloním hlavu, aby mi vločky mohli padať do tváre a s úľavou prikývnem.

2 komentáre

Podeľte sa zo mnou o vás názor :)

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.