Recenzia | Jana Sarnová – Tigrom sa nesníva

Jana Sarnová je na knižnej scéne novou slovenskou autorkou, ktorá sa čitateľom predstavuje prostredníctvom svojho debutového románu s názvom Tigrom sa nesníva. Čím ma dokázala táto kniha zaujať a prekvapiť?

 

VYDAVATEĽSTVO: Motýľ
ROK VYDANIA: 2017
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 264
VÄZBA: pevná

 

“Minule som čítala citát o tom, že tí najlepší ľudia ti dajú spomienky a tí najhorší lekciu.
Nesúhlasím.
Tí najhorší ľudia ti tiež dajú spomienky.
Volajú sa nočné mory…”

 

Recenzia:

Dva smutné životné osudy… Dva navonok odlišné príbehy… Avšak pri dôkladnejšom pohľade do duše oboch postáv, možno objaviť navlas podobné trápenia. Sandra a Zuzana – najlepšie kamarátky, s ktorými sa osud nemaznal. Ani jedna z nich nedokáže spomínať na svoje detstvo ako na najkrajšie obdobie svojho života.

Sandra je právnička, pracujúca ako asistentka v strýkovej advokátskej kancelárii. Prežila dva potraty, partner ju opustil, no silná túžba, ba až posadnutosť mať bábätko ju neopúšťa. Jej súčasný život a práca pod vplyvom autoritatívneho strýka ju však ubíja. Začne sa stretávať so psychologičkou Ivanou, a hoci sa spočiatku hrá na nedostupnú, časom sa z nich stávajú kamarátky a postupne jej rozpovedá celý svoj príbeh. Jedného dňa sa z ničoho nič pred dverami zjaví jej najlepšia kamarátka Zuzana a oznámi jej, že sa ide vydávať za Viktora – lásku svojho života. Radosť a šťastie však mizne akoby šibnutím čarovného prútika, keď raz Sandra objaví Zuzanu s podrezanými žilami. Sandra sa v zúfalstve a strachu o svoju kamarátku púšťa po stopách Zuzaninho záhadného a stroskotaného vzťahu. To však ešte netuší, ako to ovplyvní jej vlastný život…

 

“Včera som ako kamarátka zlyhala. A to na celej čiare. Mala som tam byť pre ňu. Podporiť ju, usmievať sa na ňu, hoci aj plakať. Čokoľvek, len nie stáť tam ako mŕtvola. Mala som ju ubezpečiť, že nie je sama. Že ju nesúdim, že ju chápem. A vždy budem. Neviem, čo sa to so mnou stalo. Mala som emočné okno. Zamrzla som. Chcela som zmiznúť, nebyť. Môcť sa tak zmeniť na svätojánsku mušku a nebadane odletieť niekam ďaleko, niekam preč a svietiť si pritom na cestu. Zuzanu som takto zúboženú nikdy nevidela. Jej tvár skrivená bolesťou, jej prázdny pohľad, jej obviazané predlaktia. A ten obrovský, paralyzujúci strach o ňu. Na krátky okamih som ju chcela zdrapnúť za plecia a kričať na ňu: “Prečo si mi to urobila?” Potom som ju chcela objať a plakať a plakať. No najviac zo všetkého som si priala, aby mi nepripomínala moju matku.” 

 

zdroj: pixabay.com

 

Keď som sa púšťala do čítania, nevedela som si celkom predstaviť, čo môžem od tejto knihy očakávať. Neznáma autorka, nápaditá obálka a názov, ktorý vo mne nič konkrétne neevokoval. Neskôr som však zistila jeho pravý význam a musím povedať, že kniha ma komplexne nadchla z viacerých dôvodov. 

Aby som nezabudla asi tú najpodstatnejšiu informáciu hneď na začiatok. Tigrom sa nesníva je román o tých, a zároveň pre tých, ktorí sa stali obeťami sociopatov. Navonok milé, prívetivé a milujúce tváre, avšak vo svojom vnútri nevyrovnané osobnosti, ktoré vám dokážu zo života urobiť skutočné peklo. Obmotajú si vás okolo prsta svojimi prázdnymi sľubmi a klamstvami, až pokiaľ vás jedného dňa z ničoho nič nevyškrtnú zo svojho života. Takí sú sociopati.

Hneď v úvode sa čitateľ dozvedá, že príbeh je čiastočne inšpirovaný skutočnými udalosťami. Práve to vdychuje knihe akési osobitné čaro. Mám rada knihy, pri ktorých môžem len intuitívne predpokladať, ktoré situácie sú skutočné, a kde už naopak možno hovoriť o fikcii. V tejto knihe však tento odhad nie je vôbec jednoduchý. Dej sa nedal predvídať, celý príbeh sa vyvíjal postupne a jeho dynamika bola zachovaná do poslednej bodky. Nudiť sa teda určite nebudete.

 

 

Autorka stavila predovšetkým na vnútorné psychické prežívanie postáv. Román by sa dal vnímať ako psychologická sonda do duše dvoch kamarátok na život a na smrť, ktoré sú obe prepojené smutným osudom. V žiadnom prípade neočakávajte sladkú romantickú zápletku, ale pripravte sa na román s nádychom tvrdej reality, ovládanej bezhraničnou láskou, strachom z autority, zaslepenosťou a manipuláciou.

Autorke sa nedá uprieť vskutku originálny námet, ako aj štýl písania. Pripúšťam, že tento nemusí úplne každému sadnúť, keďže v niektorých momentoch bolo cítiť, že sa autorka snaží viac pôsobiť na emočnú stránku čitateľa. Mňa však kniha veľmi milo prekvapila a myslím si, že k takejto tematike to prirodzene patrilo.

Román Tigrom sa nesníva je silná kniha, po prečítaní ktorej vo mne rezonovali rôzne pocity. Som rada, že som dala príležitosť novej začínajúcej autorke, ktorá si čitateľskú pozornosť určite zaslúži. Príbeh je miestami smutný, až depresívny, popisuje však (krutú) realitu, ktorá môže postretnúť každého z nás. Nikto nie je úplne imúnny. Každý deň sa v rámci našej sociálnej interakcie stretávame s rôznymi ľuďmi. Či chceme alebo nie, niektorí sa nám dostávajú poriadne pod kožu. Knihu odporúčam každému, pretože si myslím, že spoločnosť nie je s touto vážnou témou ešte dostatočne oboznámená. Napokon, možno aj vo vašom okolí sa náchadza niekto, kto sa už niekedy stal obeťou sociopata, ale bál sa o tom hovoriť. Táto kniha môže poslúžiť aj ako celkom schopná prevencia a výstraha pred takto narušenými osobami.

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem

Úryvok z knihy Tigrom sa nesníva:

21.12.2014

Chrčí. Je blízko. Tak strašne blízko. Moje telo akoby zahaľoval ľahučký závoj nevedomosti, ktorý sa každým jeho zachrčaním trhá čoraz viac a vpíja sa mi do pórov, až kým celkom nezmizne. Precitám. On však nie. Našťastie. V bruškách prstov cítim jemné mravčenie, akoby sa do mňa vracal život. Upieram oči k stropu a začínam chápať, kde vlastne som.
Ako je možné, že ležím v jeho posteli? Tým posledným, na čo si dokážem spomenúť, je jeho horúci dych pri mojom uchu a studená podlaha predsiene podo mnou. A potom už nič. Nič, iba tma.
Pokúšam sa o nádych, no prenikanie kyslíka do mozgu mi v hlave spúšťa výbuch bolesti. Privieram oči, agónia poľavuje. Niečo si práve mrmle zo sna. Hruď sa mi chveje, ústa mi zalieva horkosť. Ležím na chrbte ako utopenec vyvrhnutý morom, telo mi obmývajú noc a odpor. Bojujem. Sama so sebou. Musím sa vzchopiť, prekonať. Teraz nezáleží na tom, ako nám obom ublížil. Teraz musím jediné. PREŽIŤ!
Vykĺznem z tejto postele, aj z tohto prekliateho bytu. Nesmiem ho zobudiť. Posúvam sa kúsok po kúsku, milimeter po milimetri. Vnímam iba jeho dych. Je pomalý a hlboký, chrčanie ustalo. Žeby požehnanie môjho úteku? Už som takmer na okraji postele. Dokázala som to!
Pomaličky sa vykrádam zo spálne. Lampy z ulice osvetľujú obývačku a ja vidím, že vedľa pohovky sú pohodené moje džínsy a tričko. Až pri pohľade na ne si uvedomujem, že som nahá. Úplne nahá. Balansujem na špičkách, opatrne ich dvíham a prebehnem obývačkou. Zdá sa mi nekonečná. Čím viac sa mu vzďaľujem, tým prudšie mi búši srdce. Vbieham do šera kuchyne a snažím sa rozpoznať obrysy predmetov okolo seba. Nesmiem o nič zakopnúť, nijako na seba upozorniť. Na dlážke leží moja kabelka. A vedľa nej jeho vianočný darček; hodinky odo mňa. Už to vlastne nie sú hodinky, iba hŕba drahého, bezcenného šrotu. Desím sa každého tieňa, každého tiknutia hodín. Džínsy vyťahujem nad lýtka, no chrbticu akoby mi prebodávala tisícka nožov. Z očí sa mi valia slzy. Kiežby som smela zrevať bolesťou. Nevládzem sa udržať na nohách. Strácam rovnováhu a padám na kolená. Kľačím a počúvam. Avšak okrem dunenia v mojej hrudi je navôkol ticho. Stále spí. Pomaličky vstávam a vidím, ako sa pod stoličkou niečo matne zalesklo. Už viem. Je to to kladivo, ktorým som dnes rozmlátila tie jeho prekliate hodinky. Našťastie ho v tom amoku nenašiel. Opätovne sa pokúšam obliecť si džínsy. Medzi stehnami mám niečo zaschnuté.

No krv to nie je.

TO NIE!

Ty zvrátený psychopat!
Skapeš!

(Navštívené 1 843-krát, 2 návštev dnes)

A aký je váš názor? Podeľte sa so mnou ;)

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.