RECENZIA: Barbora De Alava - Môžu za to svrčky

Barbora De Alava je slovenská autorka, ktorá žije a pôsobí v USA. Práve táto skutočnosť sa odráža aj v jej knižnom debute Môžu za to svrčky, ktorý je čiastočne inšpirovaný jej životom.

„Koľko ľudí denne stretneme bez toho, aby sme ich spoznali? Bez toho, aby sme zistili, ako veľmi by sme si mohli rozumieť?“ Túto otázku si kladie dvadsaťdvaročný Ben, ktorého život pripomína horskú dráhu. Po pobyte v polepšovni, od ktorého uplynuli štyri roky, prichádza ďalší úder. Štát sa ho rozhodol vysťahovať zo sociálneho bytu, pretože usúdil, že zarába dosť na to, aby si už nájom dokázal splácať sám.

Kým iní by sa možno psychicky zrútili, Ben sa rozhodne prijať ponuku svojho najlepšieho kamaráta z detstva, ktorý má vždy poruke nejaký bláznivý nápad. Spolu sa vydávajú na cestu po Amerike, počas ktorej Ben stretáva ľudí s najrôznejšími osudmi, zažíva mnoho bizarných situácií, a napokon stretáva Vicky, spontánnu dušu, ktorá opantá jeho zmysly.

Život na vlnách náhody

Záhadný názov, pútavá obálka či anotácia s prísľubom dobrodružstva. Autorka napísala príbeh, ktorý môže na prvý pohľad pôsobiť nenápadne, no po začítaní sa dostane čitateľ vskutku emotívnu nálož. Sloboda, beznádej, smútok, ale aj priateľstvo a láska, o ktorú treba zabojovať. To všetko v skratke charakterizuje životnú cestu Bena, ktorý zažíva radostné vzostupy aj bolestné pády, no nevzdáva sa. Jeho snaha niekam sa začleniť a nájsť si konečne svoje stabilné miesto vo svete často naráža na nečakané prekážky.

„Mám dni, keď sa sám seba pýtam, kam si myslím, že to dotiahnem. Tieto pochybnosti ale vždy umlčí zvedavosť, kde budem o mesiac.“

Román Môžu za to svrčky dokáže udrieť na citlivú čitateľskú strunu. (Zdroj: precitane.sk)

Autorka do deja zakomponovala postavy s rôznymi charaktermi. Kým niektoré sa v príbehu mihnú len na okamih, iné s vami zostanú až do konca. Niektoré sú priam bizarné, pričom osudy mnohých z nich sú formované ťažšími životnými skúškami. Z neznámych pocestných sa časom stávajú dobrí priatelia, ktorí sú pripravení podať pomocnú ruku.

Nechýba ťažšia téma

Príbeh je podávaný v prvej osobe prostredníctvom rozprávania samotného Bena. Autorka strieda súčasnosť s krátkymi zábleskmi z minulosti, ktoré poodhalia jeho ťažké detstvo či toxický vzťah s matkou, ku ktorej je aj po rokoch, napriek všetkému, emocionálne pripútaný. Čitateľ tak má možnosť si aspoň sčasti vytvoriť obraz o tom, čo hlavný hrdina prežil, kým ho osud zavial do oblasti zvanej Ostrov.

„Tu, medzi domami lemovanými palmami, pod panorámou mrakodrapov. Tu, kde more odráža dokonale modré nebo a biele oblaky tak nízko, že sa ich azda môžem dotknúť. Tu sa to celé začína. Dňom, keď sa dostávam na Ostrov.“

Román Môžu za to svrčky je kvalitným debutom, ktorý vo vás nezanechá pocit prvoplánového príbehu. Hoci je primárne zaradený do kategórie literatúry pre mládež, má čo ponúknuť aj dospelému čitateľovi. Dokáže zaujať nielen správnou dobrodružnou atmosférou, ale aj udrieť na citlivú čitateľskú strunu. Zároveň potvrdzuje známe heslo, že každá minca má dve strany. Mohlo by sa totiž navonok zdať, že americký život je plný pozlátky a nekonečných ideálov. Práve príbeh Bena vám však realisticky ukáže, ako môže vyzerať odvrátená strana amerického sna.