RECENZIA: Baja Dolce - Placebo Ja

VYDAVATEĽSTVO: Art Floyd
SÉRIA: Placebo (2. diel)
ROK VYDANIA: 2019
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 316
VÄZBA: brožovaná

„Nevedela som, kadiaľ ísť. Stála som opäť raz na rázcestí. Doprava? Doľava? Rovno? Prosím, prestaň už pršať. Prosím, pusti cez svoje mraky trochu slnka na moju mokrú tvár. Prosím, neprš.“ (str. 5)

O knihe:

Ema sa snaží spamätať z nedávneho rozchodu s Chrisom. So situáciou, ktorú prežíva, by už asi ani vo sne nerátala. Konečne totiž začala veriť v lepšie zajtrajšky a krajší, láskou a šťastím naplnený život.

Po tom, ako sa dozvie temné tajomstvo však jej nádeje zhasínajú a ona musí znova bojovať, aby sa dostala z následkov ďalšej rany, ktorú v živote utŕžila. V obklopení skvelých kamarátov sa jej to pomaly, ale isto, začína dariť.

Avšak len dovtedy, kým nevycestuje na pracovnú cestu do Milána, kde sa znova stretáva s NÍM.

„Horká pachuť skutočnej tváre Christophera Piercea, všetkých jeho klamstiev a potknutí ma pálili ako žeravé uhlíky, na ktorých teraz musím stáť. Nebol to sen. Bol to holý fakt. Muž, ktorého som milovala bol niekto úplné iný. Opovrhovala som ním. Zhnusil sa mi. Celý.“ (str. 18)

Môj názor:

Kniha Placebo Ja je druhým dielom trojdielnej série Placebo od slovenskej spisovateľky Baji Dolce, ktorá píše pod pseudonymom. Prvý diel, ktorý vyšiel pod názvom Placebo On, som prečítala tento rok niekedy koncom leta (recenziu nájdete TU).

Často sa stretávam s názormi, že pokračovanie prvého dielu je len akousi výplňou a naťahovaním osudov knižných hrdinov. V tomto prípade však táto predikcia určite neplatí. Hneď na úvod musím povedať, že druhý diel bol pre mňa jednoznačne lepší a zaujímavejší ako prvý. V oboch prípadoch si však autorka dala záležať na tom, aby bol začiatok knihy dostatočne dynamický a zaujal čitateľa hneď od prvých stránok.

Druhý diel však toho ponúka omnoho viac. Autorka nás v úvode zavedie do ulíc talianskeho Milána, ktoré dokázala opísať tak vierohodne, že budete mať pocit, akoby ste sa na daných miestach pri čítaní práve nachádzali, dýchali mestskú atmosféru či spoznávali kúsok histórie.

„Zlomené srdcia a neopätované lásky z nás robia zúfalcov a alkoholikov. Stačilo, že som už bola zúfalec. Ďalšiu diagnózu som nepotrebovala.“ (str. 227)

Zároveň sa Ema postupne snaží zaradiť do bežného života, k čomu jej vo veľkej miere pomáha silná podpora priateľov, a to aj z radov samotného pracovného kolektívu. To je určite jeden z dôvodov, prečo bola táto časť príbehu viac nabitá emóciami, ktoré v mnohých prípadoch zasiahli aj mňa. S hlavnou hrdinkou tak prežívate smútok, trápenie, snahu vyrovnať sa s minulosťou, ale aj chvíle šťastia v spoločnosti skutočných priateľov.

Na druhej strane na milo prekvapila aj rozvinutá dramatická linka, ktorá súvisela predovšetkým s odkrývaním minulosti a prekvapivých tajomstiev. Väčšia dramatickosť dodala aj početným dialógom zaujímavejší náboj. Autorka dala v tejto časti omnoho väčší priestor aj vedľajším postavám, nebolo to teda celé len o Eme a Chrisovi. Hoci, pochopiteľne, po celý čas budete pravdepodobne čakať na to, kedy sa obaja znova stretnú a čo bude s nimi ďalej.

Autorka znova dokázala, že vie písať pútavo, no zároveň s ľahkosťou. Romantiku strieda s drámou a odhaleniami, ktoré by čitateľ na začiatku len ťažko očakával. Hoci záver tejto časti môže na prvý pohľad pôsobiť ako ukončenie samotného príbehu, myslím si, že v hre ešte ostalo mnoho nezodpovedaných otázok. A práve na tie nám autorka určite ponúkne odpovede v poslednej, záverečnej knihe Placebo My.

Krátky úryvok z knihy si môžete prečítať napríklad TU.