VYDAVATEĽSTVO: Lindeni (Albatros Media)
ORIGINÁLNY NÁZOV: Nos adorables belles-filles
PREKLAD: Mária Gálová
ROK VYDANIA: 2020
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 240
VÄZBA: pevná s prebalom
„Nevestu si nevyberieš.“ (str. 27)
O knihe
Ubehol ďalší rok a rodina Le Guennecovcov sa už tradične stretáva za veľkým stolom, aby oslávila Štedrý deň. Kým zvyky a tradičné jedlo ostávajú zachované do posledného detailu, rodina sa každým rokom rozrastá. Aktuálna zostava teda ponúka, okrem detí, troch synov a tri nevesty na jednej strane, a večne uhundraného otca Jacqua s matkou Martinou na strane druhej.
Keďže tentokrát bude mať v rodine premiéru posledná, tretia nevesta Jeanne, matka Martina sa, ako obyčajne, snaží zo všetkých síl skrotiť večne nespokojného a nepríjemného otca Jacqua. Jedinou vecou, po ktorej túži, je pokoj a príjemne strávené chvíle v kruhu rodiny. Keď sa jej to však opakovane nedarí, jej vnútro začína sužovať silná frustácia. Takúto starobu si veru nepredstavovala. A tak sa rozhodne konať, nech to stojí, čo to stojí.
„Po prvý raz si dovolila nič vopred neplánovať a nebyť tou zodpovednou. A dokonca sa nevyhýbať ani bláznovstvám. Podvolila sa tomu, po čom práve túžila, a využila to. Také jednoduché!“ (str. 99)
Môj názor
S francúzskou literárnou tvorbou som sa po prvýkrát zoznámila prostredníctvom kníh od autorky Agnès Martin-Lugand. Keďže mi štýl jej písania veľmi vyhovuje, rozhodla som sa, že dám šancu aj iným súčasným francúzskym autorkám. A tak, keď som na pultoch kníhkupectiev uvidela útlu knihu Naše milované nevesty od Aurélie Valognes, dlho som neváhala a siahla po nej. Autorka je zároveň vo svojej rodnej krajine aktuálne zaraďovaná do TOP 5 najčítanejších a najpredávanejších autorov.
Anotácia sľubovala rodinnú komédiu, čo je žáner, ktorý som v knižnej podobe doteraz nemala ešte príležitosť okúsiť. Hoci úvod je vcelku rozvláčny a ku jednotlivým postavám si budete pravdepodobne hľadať cestu trochu dlhšie, postupne vás táto oddychovka vtiahne do deja a ponúkne veľmi slušný román so štipkou irónie či humoru.
„Do zväzku každý prichádza s nejakým batohom plným kameňov. Kamene predstavujú našu minulosť a podmieňujú to, kým sme sa teraz stali.“ (str. 91)
Autorka vsadila dej knihy nielen do oblasti Bretónska, kde sa aj sama často zdržiava, ale neopomenula ani Paríž. Príbeh vystavala predovšetkým na myšlienke ľudskej inakosti, z ktorej často vzídu rôzne úsmevné či trápne situácie. Dej plynie viac-menej pokojne, neobsahuje žiadne veľké či prekvapivé zvraty. Kniha je písaná jednoduchým štýlom, obsahuje krátke kapitoly, z ktorých každá má nejaký trefný názov.
Azda najvýraznejšou a najviac riešenou postavou je otec Jacque, stavebný inžinier, ktorého onedlho čaká odchod do dôchodku. Kým niekto by sa tešil, on to zvláda veľmi ťažko, cíti sa nepotrebný a nechce si pripustiť, žeby jeho miesto mal obsadiť zástupca mladšej generácie. Zabúda žiť a byť aktívnejší. Namiesto toho si vytvoril vlastnú schránku, pod ktorú nemieni pustiť nikoho. Alebo žeby predsa?
Hoci kniha dostala „nálepku“ rodinnej komédie, a nájdete tu miesta, ktoré vyčaria úsmev na tvári, ja som za týmto príbehom videla niečo viac. Nie je to len o humorných situáciách spôsobených stretom odlišných pováh, ale aj o myšlienke starnutia, pocite nepotrebnosti či opustení vlastných ideálov. No v neposlednom rade aj o dôležitosti rodinnej súdržnosti.
Knihu Naše milované nevesty odporúčam nenáročným čitateľom, ktorí majú chuť siahnuť po oddychovke, a zároveň sa pousmiať nad rôznymi situáciami, ktoré prináša sám život. Upozorňujem však, že nejedna rodina sa v tomto príbehu môže nájsť.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem
