Francúzska spisovateľka Françoise Saganová sa zapísala do povedomia čitateľov už v päťdesiatych rokoch 20. storočia, kedy uzreli svetlo sveta jej románové prvotiny Dobrý deň, smútok (1954) a Akýsi úsmev (1956). Teraz sa, vďaka vydavateľstvu Slovenský spisovateľ, dostávajú po vyše tridsiatich rokoch na pulty kníhkupectiev v úplne novom vydaní.
Dobrý deň, smútok
Autorkin debutový román Dobrý deň, smútok prináša dramatický príbeh, v ktorom sa sedemnásťročná Cécile, zvyknutá mať prelietavého otca Raymonda predovšetkým pre seba, nedokáže zmieriť s tým, že sa rozhodol opäť oženiť. Anne je zrelá žena, holdujúca spoločenským konvenciám, ktorá chce urobiť z Cécile zodpovednú študentku a dať jej do života len to najlepšie. Tá sa však priam chorobne obáva, že to naruší jej ľahkomyseľný vzťah s otcom, a zvádza vnútorný boj nielen so svojím okolím, ale aj sama so sebou.
Vlastné myšlienky ju privedú k postupnému sebapoznávaniu, na povrch sa prediera nielen jej emocionálna nestabilita či povrchnosť, ale aj egocentrická a zákerná osobnosť.
„Ostatne, bolo to zábavné. Len čo som na ňu pozrela, hneď som presne vedela, v čom je jej slabina, a vedela som, prv než som začala rozprávať, ako na ňu zapôsobím. Prvý raz som poznala zvláštnu radosť: preniknúť do človeka, odhaliť ho, vyviesť ho na svetlo a tam ho presne zasiahnuť.“
Akýsi úsmev
V druhom autorkinom románe Akýsi úsmev sa čitateľ stáva svedkom krátkeho ľúbostného pomeru mladej študentky práva Dominique so starším ženatým mužom Lucom. Dej napreduje plynulo, primárnou témou je láska, jej podoby či nachádzanie seba samého.
„Dôvera, nežnosť, úcta sa mi nejavili ako niečo, čím treba pohŕdať, a na vášnivú lásku som myslela málo. Ten nedostatok ozajstného citového vzrušenia mi pripadal ako najnormálnejší spôsob života. Žiť znamenalo v podstate zariadiť sa tak, aby bol človek čo najspokojnejší. A ani to už nebolo také ľahké.“
Spája ich aktuálnosť i nadčasovosť
Oba autorkine romány sa vyznačujú ústrednými postavami, ktoré majú veľa spoločného. Ide o študentky na prahu dospelosti, ktorých úvahy sú mnohokrát až na úrovni starších postáv s množstvom životných skúseností. Zároveň sú však poznačené egoizmom, márnomyseľnosťou či ľahostajnosťou. Nuda a túžba po dosiahnutí niečoho neurčitého ich privádza k myšlienkam a činom, ktoré sú morálne a ľudsky neprijateľné.
Zo Saganovej príbehov cítiť predovšetkým melanchóliu a nespokojnosť. Vo svojich osobných a surovo úprimných spovediach sa hlavné hrdinky snažia nájsť miesto v živote, v láske či v spoločnosti, hoci ich vzťah k rešpektovaniu konvencií nie je práve idealistický. Aj keď občas zažívajú radosť či šťastie, vnímajú ho ako prchavé a nestabilné.
Autorka veľmi dobre vykreslila psychológiu a emócie jednotlivých postáv. Čitateľ má možnosť dostať sa do ich hlavy, snažiť sa pochopiť ich zmýšľanie či oboznámiť sa s úvahami, s ktorými aj ony často vnútorne bojujú. Píše veľa o láske, ani na chvíľu to však nepôsobí pateticky, ale, naopak, uveriteľne. Autorkin rozprávačský štýl je nadčasový a témy aktuálne aj v súčasnosti.
Článok bol publikovaný v Magazíne o knihách.
VYDAVATEĽSTVO: Slovenský spisovateľ
ORIGINÁLNY NÁZOV: Bonjour tristesse / Un certain sourire
PREKLAD: Jozef Brandobur / Ján Belnay
ROK VYDANIA: 2022
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 248
VÄZBA: pevná
