Román Štyridsiaty týždeň od nórskej autorky Taran Bjørnstad v sebe ukrýva príbeh dospievania mladého chlapca, ktorý si svoju budúcnosť rozhodne predstavoval inak. Do akej miery môže jeden krátky okamih zmeniť celý náš život?
Even dovŕšil osemnásť rokov a v hlave má ambiciózne plány. Ako nádejný horolezec túži byť súčasťou národného tímu a naplno sa venovať svojmu snu. Ešte pred koncom strednej školy sa však zoznámi s Iben – dievčaťom, ktoré mu od prvého stretnutia úplne pomotá hlavu. Spoločne strávia noc, ktorá napokon všetko zmení.
Po čase sa Even dozvedá, že Iben je psychicky chorá. Keď sa ju rozhodne navštíviť v nemocnici, zisťuje, že je už v treťom trimestri tehotenstva. Navyše je isté, že sa po pôrode nebude schopná o dieťa postarať. Evenovi sa rúca celý svet, má strach, je frustrovaný a spochybňuje otcovstvo. Ako sa nakoniec postaví k tejto situácii, ktorá mení od základov jeho život?
„Odídem do kúpeľne a zamknem za sebou dvere. Otočím kohútikom a podržím ruky pod ľadovou vodou, až kým si ich necítim. Obzerám si tvár v zrkadle. O niekoľko týždňov sa ten, koho tam vidím, stane otcom, či chce alebo nie. Jeho život je zničený.“ (str. 120)
Štyridsať týždňov
Po knihách od severských autorov nesiaham až tak často, keďže mám s nimi trochu komplikovanejší vzťah. Ich štýl písania je viac opisný a menej dynamický, s čím mávam trochu problém. Veľmi to však záleží aj od samotného príbehu, keďže niektoré si pomalšie tempo priam pýtajú. To je presne aj prípad knihy Štyridsať týždňov, pri ktorej ma zaujala anotácia, nakoľko som ešte nič s podobným námetom doteraz nečítala.
Vôbec neľutujem, že som sa napokon po tejto knihe rozhodla siahnuť. Aj keď Je útla, čítala som ju dlhšie, pretože som sa potrebovala na text sústrediť, aby som sa lepšie vžila do myšlienok hlavného hrdinu. Tie sú totiž dôležitým pilierom celého príbehu.
Dostávame sa do hlavy mladého ambiciózneho človeka, ktorý musí zo dňa na deň čeliť neistote, tlaku okolia, pocitom strachu či hanby. Zároveň sa stávame súčasťou jeho postupného prerodu, urýchleného dospievania a hľadania vlastnej identity v časovom období štyridsiatich týždňov. Autorka sa vyhýba moralizovaniu, využíva jednoduchý jazyk, ktorý umožňuje vyniknúť práve emóciám hlavnej postavy.
„Som v labyrinte, odkiaľ niet cesty von. Všade samé slepé uličky, a ja som uväznený v nekonečnej nočnej more. Cítim, že osud ma tlačí do života, ktorý nechcem žiť. Všetko, o čom som sníval, na čo som sa tešil a o čo som sa usiloval, je odrazu nemožné.“ (str. 161)
Podpora a silné priateľstvá
V autorkinom krátkom medailóniku sa dočítate, že je uznávanou autorkou kníh pre deti a mládež. Tento status potvrdzuje aj v tomto príbehu, keďže všetky Evenove pocity vykresľuje veľmi autenticky a uveriteľne. Stavila na kratšie kapitoly, v ktorých sa neraz stretnete aj s filozofickými myšlienkami. Jednoducho, je to ten typ knihy, ktorý vás navedie k zamysleniu – minimálne nad tým, čo by ste možno robili, keby ste sa v mladom veku museli popasovať s takouto neľahkou situáciou.
Autorka sa v knihe venuje viacerým témam, a teda nielen neplánovanému, nechcenému tehotenstvu či duševnej chorobe matky. Príbeh je doplnený o silné a úprimné priateľstvá, rodinnú súdržnosť, podporu zo strany tých, od ktorých by sa to možno nečakalo, ale aj o neľahké priznania, ktoré táto situácia podnietila k tomu, aby vyplávali na povrch.
Kniha Štyridsať týždňov je úprimný a citlivý román o dospievaní a náročných rozhodnutiach, za ktoré často nesieme zodpovednosť do konca života. Odporučila by som ju nielen mladým ľuďom, ale aj starším čitateľom. Môže pomôcť lepšie porozumieť svetu dospievajúcej mládeže, ktorý nemusí byť len o radostných chvíľach či bezhraničnej slobode.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem
Viac info o tomto titule nájdete napríklad TU.
VYDAVATEĽSTVO: Tatran
ORIGINÁLNY NÁZOV: Uke 40
PREKLAD: Zuzana Bátorová Vahančíková
ROK VYDANIA: 2025
ŽÁNER: Román / New Adult
POČET STRÁN: 256
VÄZBA: pevná
