Slovenská autorka Inéz Melichová sa do povedomia čitateľov zapísala svojou prvotinou Labyrint túžby ešte v roku 2016. Zároveň sa v tom istom roku podieľala na vzniku zbierky poviedok V zajatí vášne, kam prispela zmyselným a šteklivým príbehom.

Ja vám dnes vo svojej recenzii priblížim jej ďalšiu, zatiaľ najnovšiu knižku, ktorá vyšla vo vydavateľstve Marenčin PT pod názvom Milenci prežijú.

VYDAVATEĽSTVO: Marenčin PT
ROK VYDANIA: 2017
ŽÁNER: Mysteriózny román / Krimi/ Triler
POČET STRÁN: 208
VÄZBA: brožovaná

Recenzia: 

Hneď úvode by som vás chcela upozorniť na jednu vec – nenechajte sa zmiasť obálkou a názvom knihy, ktoré naznačujú, akoby išlo o typický ženský román s čisto ľúbostnou zápletkou. Mňa osobne to dosť ovplyvnilo a jediným šťastím bolo, že som sa rozhodla aj napriek tomu si prečítať anotáciu. Siahnuť po tejto knihe bola výborná voľba, ostala som veľmi milo prekvapená štedrou dávkou napätia, tajomna a mysterióznosti, ktoré boli do tohto príbehu vložené.

Sofia, mladá a ambiciózna študentka práva, prežíva rodinnú krízu. Nedokáže sa zmieriť s tým, že jej otec si našiel mladšiu partnerku. Keď sa dozvie o záhadnej smrti svojej kamarátky Niny, ktorá jej navyše v jednej z filozických diel zanechala zašifrovaný tajomný odkaz, púšťa sa do objasňovania jej smrti na vlastnú päsť. Trpí astmou, no napriek svojmu zdravotnému obmedzeniu sa nebojí riskovať a stále viac preniká do záhad odľahlého mestečka. Keď si však uvedomí, že sa svojou aktivitou sama dostala do ohrozenia života, je už neskoro. Dokáže sa zachrániť a odhaliť tajomstvá, ktoré zahaľujú smrť jej kamarátky?

„Prečo ťa tak veľmi trápi smrť tvojej priateľky? Možno prídeš na niečo, čo sa ti nebude páčiť.“
„Kvôli tomu som sem prišla. Ten, kto ju zabil, by nemal zostať nepotrestaný.“

Táto kniha vás už od samého začiatku vtiahne do deja bez zdĺhavých a zbytočných opisov. Už od prvých stránok sa v príbehu stále niečo deje, čo núti čitateľa obracať stránku za stránkou a ani si nestihne uvedomiť, že kniha je už na konci. Aspoň presne toto sa stalo mne. Láska a vášeň je tu podávaná naozaj len okrajovo, ústrednou témou celého príbehu je pátranie po pôvodcovi podivných a tajomných javov.

Autorka ostáva verná smeru, ktorý sama vyštudovala – filozofické prvky sú prítomné takmer v celej knihe. Práve preto som sa zo začiatku domnievala, že pôjde o náročné čítanie na pochopenie, opak bol však pravdou. Autorkin štýl písania mi prišiel jednoduchý, zrozumiteľný, čitateľ sa v postavách nestráca, každá je niečím iným výnimočná a svojská. Dej bol plynulý a nakoniec do seba všetko pekne zapadlo.

„Rozmýšľala, či existuje život po smrti. Kedysi v škole preberali Platóna a jeho učenie o duši. Podľa neho je duša okrídleným vozom a jeho kočišom je rozum. Ten vedú dva kone: jeden biely, poslušný, ktorý je symbolom srdca, a druhý čierny, vzdorovitý, ktorý je symbolom žiadostivosti. No jedine rozumová duša je nesmrteľná. Nevedela si spomenúť, čo sa stane s dušou, keď kontrolu nad záprahom prevezme jeden z nich, cit alebo žiadostivosť.“ 

Kniha Milenci prežijú prináša niečo nové, neokukané, originálne a osobité. Za normálnych okolností nevyhľadávam v knihách mysteriózne prvky, avšak v tomto prípade bol príbeh podávaný naozaj pútavo. A hoci som si uvedomovala, že niektoré situácie boli „len fiktívne“, zdali sa mi až príliš vierohodné. V niektorých momentoch som sa pozastavila nad odvahou hlavnej hrdinky Sofie, ktorá sa bezhlavo vrhala do situácií, ktoré mi už len pri samotnej predstave privolali zimomriavky.

Myslím si, že autorke tento štýl písania a literárny smer, ktorým sa uberá naozaj pristane.  Postavy sú vykreslené natoľko realisticky, že som pri každej spozornela a premýšľala, či na nej nie je niečo podozrivé a či jej možno dôverovať. V tejto knihe si prídu na svoje čitatelia, ktorí obľubujú príbehy s troškou lásky, vášne, jemnej erotiky, napätia, detektívnych prvkov, závanu psychológie a filozofie, ale hlavne mysterióznosti. Určite odporúčam, pre mňa bola príjemným prekvapením.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem kníhkupectvu 

Úryvok z knižky Milenci prežijú:

PROLÓG

„Hovorí sa, že pri zomieraní sa nám pred očami premietne celý život.

No ja vidím len to, ako padám do prázdna, a po náraze sa všetky moje myšlienky, pocity a slová trieštia na milión kúskov. 

Už viac nie sú potrebné, pretože nedávajú zmysel.

Okrem jedinej spomienky.

Objaví sa mi v mysli len na chvíľu. Pár sekúnd predtým, než ma tma vtiahne do prázdnoty. 

Stalo sa to dávno. Obidve sme si vtedy mysleli, že sa nám podarilo uniknúť, že sa nám podarilo nad ním zvíťaziť.

Mýlili sme sa. 

Vrátil sa z minulosti, aby dokončil, čo sme začali, a zhmotnil naše najdesivejšie predstavy. 

Cítim, ako mi po líci steká slza a padá do červenej kaluže, ktorá sa rozlieva pod mojím telom. Už viem, že zlo na seba dokáže vziať rôzne podoby a že týmto sa to nekončí. 

Polnočný muž nezabudol.

A príde si aj po tú druhú.“