RECENZIA: Roman Čerňanský – Zámena

VYDAVATEĽSTVO: Brána
ROK VYDANIA: 2017
ŽÁNER:
Román
POČET STRÁN:
192
VÄZBA:
pevná s prebalom

 

“Rasťo mal všetko, ale pri ceste, akou to získal, stratil to podstatné a nakoniec skoro aj sám seba.”

 

O knihe:

Úspešný riaditeľ istej reklamnej agentúry, Rasťo, je “moderným” jedincom, ktorý strieda ženy jedna radosť. Ak sa s nejakou aj dostane do vzťahu, nedokáže to vnímať ako záväzok na celý život. A vraj mu to tak vyhovuje. Zdá sa však, že len do okamihu, kedy sa s ním, po 3-ročnom nádejnom vzťahu, rozíde jeho veľká láska Rebeka. Odvtedy začne Rasťa ovládať úplný pesimizmus, nechuť do života a apatia. Utápa sa v depresiách a pochybnostiach o sebe samom. V hlave sa mu vynára množstvo myšlienok na minulosť, ktorá je bohatá na rôzne zážitky a dobrodružstvá.

 

“Áno, niektorí sú dinosaurami – sú veľkí a neprispôsobiví. Ale Rasťo taký nebol. Bol šváb, ktorý žije v ich tieni a keď vyhynú, nájde si nové obete, na ktorých bude parazitovať. Ľudia ako on tu budú vždy bez ohľadu na okolie. To sa mení. Ale typy ako on nie.”

 

Rasťo sa vracia nielen v spomienkach, ale rozhodne sa odletieť na Maltu. Práve toto miesto je totiž (podľa neho) spojené s jeho najkrajším obdobím, kedy mu nič nechýbalo a ženy mu kľačali pri nohách. Túži po akejsi rekapitulácii svojho života. A myslí si, že na Malte sa mu to podarí. Nachádza však niečo, s čím vôbec nerátal. A práve to môže byť pre neho niečo, ako posledná životná záchrana. Dokáže napokon nájsť svoje stratené “JA”?

 

 

Recenzia:

Kniha Zámena je druhou knihou od (pre mňa doteraz neznámeho) slovenského autora Romana Čerňanského. Hneď v prológu sa môžete dočítať, že autor sa rozhodol vyrozprávať príbeh, ktorý si sám vypočul počas jeho pobytu na Malte. Názory naň sa rôznia. Niektorí tomu veria, iní príbeh považujú len za akúsi legendu, ktorá sa mohla, ale aj nemusela reálne odohrať.

V prvom rade by som vás chcela upozorniť, že pokiaľ niekde natrafíte na túto knihu a zvažovali by ste jej kúpu / požičanie len kvôli obálke, ktorá vo vás môže vyvolať dojem prvoplánového erotického románu, pokojne si ju zadovážte. Obálka je síce nápaditá, dokáže zaujať čitateľa už na pultoch kníhkupectiev, ale neodráža podstatu príbehu, ktorý sa v knihe nachádza. Už od prvých stránok som bola vcelku prekvapená, že príbeh obsahuje omnoho viac hĺbavejších a zaujímavých myšlienok, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Zdroj: precitane.sk

Príbeh obsiahnutý v knihe môžete vnímať rôzne. Na jednej strane by sa dalo povedať, že odráža fungovanie modernej doby. Hlavný hrdina Rasťo je akýmsi typickým protagonistom, ktorý miluje ženy, moc a peniaze. Na strane druhej, sa v niektorých momentoch pristavíte pri myšlienke, či dnešný svet skutočne takto funguje. Lebo ak áno, je to do určite miery smutné, a možno až ťažko uveriteľné.

Myslím si, že autor sa zhostil “prerozprávania” príbehu naozaj dobre. Využíva veľa slovných zvratov, expresívne frázy strieda s myšlienkami, pri ktorých sa určite oplatí pristaviť. Je to akýsi kontrast, nakoľko si pri čítaní taktiež uvedomíte, že si nedáva servítku pred ústa. Čitateľa vracia retrospektívne do minulosti hlavného hrdinu, oboznamuje ho s jeho občasnými známosťami, myšlienkami, prežívaním jednotlivých situácií a dobrodružstiev, o ktoré núdza naozaj nebola.

 

“Mladosť je nádherná. Pamäť milosrdne vymaže väčšinu negatívnych spomienok a človek sa do nej vracia ako do rajskej záhrady svojho života.”

 

Jednoducho povedané, román Zámena je o nachádzaní seba samého. Pozriete sa do hlavy hlavného hrdinu, budete s ním zdieľať jeho dojmy, psychické stavy, nadšenia, ale aj sklamania. A práve preto, ak ste typ čitateľa, ktorý v knihe vyhľadáva skôr dialógy a väčšiu dynamiku, táto kniha vám v tomto ohľade toho až tak veľa neponúkne. Sama sa radím skôr k čitateľom, ktorí v knihách milujú dialógy, nakoľko si dokážu viac udržať moju pozornosť. Aj to je dôvod, prečo mi prečítanie tejto knihy trvalo dosť dlho, hoci nemala dokopy ani 200 strán. Nebolo to pre mňa jednoducho čítanie na každý deň a každú príležitosť.

 

 

Kniha vám však určite má čo ponúknuť, ak sa radíte k čitateľom, ktorí v knihách vyhľadávajú niečo hlbšie a dokážu sa vžiť do pocitov a myšlienok, ktoré opisuje hlavný hrdina. Rasťo síce možno nie je ten typ hrdinu, ku ktorému si vytvoríte nejaké veľké sympatie, bude vás však určite zaujímať, ako napokon dopadne, a či sa mu podarí konečne nájsť vnútorný pokoj.

A hoci som nejako veľa počas čítania knihy nepremýšľala o tom, ako by sa príbeh mohol skončiť, záver ma vcelku prekvapil. Rovnako, keď som knihu začínala čítať, jej názov som pochopila úplne inak. Pravý význam pre mňa nadobudol až na úplnom konci. Môže mať niekto všetko, a zároveň nič? Aj na túto otázku dostanete odpoveď, ak sa po tejto knihe rozhodnete siahnuť.

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem autorovi.

Úryvok z knihy Zámena: 

“Veď spolu nechodíme. Nikoho som nepodviedol a cítim sa ešte horšie, ako keď som podvádzal,” zamrmlal a nechápal, čo sa deje. Spomenul si na Eriku a svoju prvú neveru a cítil sa tak nejako podobne. Opláchol sklenený pohár, ktorý vzal z kúpeľne a nalial si whisky. Z chladničky vybral malú kolu a prelial ju do pohára. Vypil ho na ex. Znova si nalial whisky – rovnaké množstvo, akurát bez koly. Šmrncol ho do seba, vybral telefón a do úst si vopchal cigaretu. Vyšiel na balkón. Na pláži uvidel ľudí ako si vychutnávajú dovolenku. Pribuchol dvere, aby nevpustil do izby teplo a zavolal mame.
Zas jej volám v “najlepšom”, uvedomil si, keď ju musel znovu prehovárať, že je všetko OK a nie je potrebné, aby sem prišla. Zajtra jej zavolám, jedine ak budem mať dobrú náladu. Vedel sa pretvarovať, ale mamu rovnako ako Igora nedokázal oklamať. Vycítila jeho trápenie. Povedal, že nemá najlepšie obdobie. Nikto mu už po tom, čo skončil v nemocnici, neveril. Navyše, matka si myslela, že skutočný samovrah nekričí o pomoc. To robia len tí, ktorí chcú samovraždou vystrašiť svoje okolie. Podľa tohto zaradenia on patril presne do skupiny, ktorá to myslí vážne. Jeho tvrdenie, že to bola nehoda, bolo pre ňu potvrdením, že to tak je. Keď sa s ňou rozlúčil, bol rád, že dnes nemusí volať aj Igorovi. Asi by sa pohádali. Normálne sa nehádali takmer vôbec, ale teraz vedel, že by obaja vybuchli a strašne by si vynadali.

Možno to bude zajtra lepšie, zahasil nedofajčenú cigu a zabuchol balkónové dvere.

Prepadla ho beznádej. Akoby ho prešiel vlak a on nejakou šťastnou náhodou prežil. Zvalil sa na posteľ a fľašu položil na stolček pri hlave, aby ju mal poruke. Predtým si z nej poriadne potiahol. Chcel utlmiť bolesť a neprestal piť, až dokým oťapený neodpadol. Klíma drnčala pod stropom a on tupo čumel pred seba. Všetky predmety boli neobyčajne vzdialené. Ako z druhého sveta. Aj keď sa nachádzali v jeho bezprostrednom okolí, predsa sa ich nevedel dotknúť. Veselý krik z pláže ho škriabal na duši a umocňoval bolesť. Myšlienky krúžili okolo hlavy ako supy a škriekali mu do ucha, že je neschopný.

 

Viac info o tomto titule nájdete tu:
alebo

 

 

Autor: Deni

Milovníčka kníh a všetkého, čo súvisí s knižným svetom. Najčastejšie ma nájdete v kníhkupectve, pretože tam sa cítim skutočne sama sebou.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.