RECENZIA: Kristína Pavelková – Spadol z jahody

Novinka z pera slovenskej autorky Kristíny Pavelkovej, ktorá vyšla vo vydavateľstve Elist pod názvom Spadol z jahody, je presne ten typ príbehu, ktorý si zamilujete v horúcich letných dňoch.

 

VYDAVATEĽSTVO: Elist
ROK VYDANIA: 2017
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 188
VÄZBA: brožovaná

 

Recenzia: 

„Roztopašný príbeh s kopou dobre mienených faciek
s vtipným nábojom,
štipkou irónie
a kvapkou iskrivých dialógov,
ktorý zhltnete na jedno zahryznutie.“

Sebavedomá Táňa má prácu snov – pôsobí ako copywriterka v malej reklamnej agentúre. Ako je však občas zvykom, jej osobný a milostný život trošku pokulháva. Hoci o pozornosť chlapov núdzu nemá, už pri ich zaliečaní si vždy povie, že jej očakávania sú diametrálne odlišné. V hlave jej zakaždým zabliká kontrolka s výstražným systémom, a vtedy chlapovi neostáva nič iné, než sa stiahnuť do úzadia. Keď v práci dostanú významnú zákazku od prestížnej telefonickej firmy, celá agentúra je v pohotovosti, aby bol výsledok čo najdokonalejší. A stane sa niečo nevídané… Šiesty zmysel, ktorý Táňa využíva na prekuknutie chlapov, ju tentokrát sklame. Sebavedomý Bruno dokonale opantá všetky jej zmysly. Jej okolie, a najmä najbližší priatelia a kolegovia, z nej začínajú byť na nervy, no ona sa nevzdáva a neúnavne vymýšľa stále nové a nové pasce na dolapenie pána „Vyhliadnutého“. Pre to, aby Bruna získala je zdá sa ochotná urobiť čokoľvek… Vypláca sa však predbehnúť osud?

 

„Dnes som si privstala. Cestou do práce som sa chcela zastaviť v novinovom stánku kúpiť si cigarety. Nefajčím. Ale čo by som neurobila pre to, aby si ma Bruno všimol? A, navyše, pri cigaretke sa rozoberajú rôzne témy, takže mám šancu dozvedieť sa o ňom viac. Rozhodla som sa, že sa budem tváriť ako fajčiar.“

 

Zdroj: pexels.com

 

Spadol z jahody je knižka, pri ktorej vás hneď na prvý pohľad zaujme krásna obálka, sľubujúca svieži, letný príbeh, ktorý vám bude verným spoločníkom niekde pri vode.

Do čítania som sa v tomto prípade púšťala s miernymi obavami. Nie som totiž až takým verným fanúšikom typických ženských románov, ktoré sa na nás najmä v poslednom období valia zo všetkých možných strán. Musím však povedať, že pokiaľ ide o príbehy, ktoré sú podávané s ľahkosťou, humorom a doplnené o vtipné situácie, je to pre mňa to „pravé orechové“. Nedajte sa preto nejakým spôsobom oklamať obálkou alebo anotáciou, ktorá by mohla v čitateľovi evokovať niečo príliš presladené. Nenájdete tu žiadnu klasickú romantiku, ale vnímanie vzťahov, a hlavne chlapov ako takých, s nadhľadom a jemnou iróniou.

Do tohto príbehu sa začítate okamžite bez zbytočne dlhého úvodu. Keďže ide o naozaj útlu knižku, jednohubku, pripúšťam, že ju dokážete zhltnúť za pár hodín. Istým spôsobom je to bláznivá kniha, v pozitívnom slova zmysle, v ktorej autorka využíva slang a píše naozaj s ľahkosťou.

Tánin príbeh poukazuje na to, že mnohokrát nemáme záujem o toho, kto by pre nás zniesol aj modré z neba. Naopak, chceme dobyť srdce niekoho, kto si to možno v konečnom dôsledku ani nezaslúži a niekedy to dokáže skutočne nechutným spôsobom zneužiť. Samotná Táňa je obklopená chlapmi, ktorí sa jej ponúkajú priam „na tácke“. Ona si však zaumieni, že získa toho, kto sa jej javí od začiatku ako „Pán dokonalý“. Hoci sa mi niekedy zdalo, že to naozaj so svojim neuváženým správaním už trošku preháňa, vnútorne som s ňou prežívala jej šťastie, ale aj hnev a sklamanie.

Knižku Spadol z jahody odporúčam čitateľom, ktorí hľadajú oddychovú jednohubku, svieže dielko, pri ktorom vystriedajú viacero protichodných emócií počnúc smiechom, hnevom, až po spolupatričnosť k hlavnej hrdinke.

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu 

 

 

Úryvok z knihy Spadol z jahody:

„Veľké, ale ozaj veľké latte, už trónilo na mojom stole a ja som čakala na môjho nového klienta. Bola som pripravená, bolo nemožné prekvapiť ma.
Keď sa ozvalo krátke zaklopanie na dverách mojej kancelárie, narátala som do desať, aby som pôsobila dôležito, a až potom som išla otvoriť.
Moja príprava bola na nič, pretože len čo som pána Važanského uvidela, nohy sa mi roztriasli ako školáčke pri maturite. Prišla rana v podobe charizmatického, sebavedomého chlapa s atletickou postavou a hlbokým pohľadom. Celým telom mi prešiel elektrický náboj. Zvláštne, vždy sa najprv prihlási môj šiesty zmysel s výstrahou. Teraz nič, žiadny signál z mojich útrob, alebo odkiaľ to vlastne vychádza. Sú iba dve možnosti, po prvé – môj signalizačný systém ma práve sklamal, alebo po druhé – muž, stojaci predo mnou, je tým pravým. 

„Dobrý deň, som Važanský. Bruno Važanský z Jahoda telu.“

Do reality ma prebral hrubý hlas. 

„Som Tatiana Jurčová,“ stisla som jeho mocnú dlaň. „Mám to aj na dverách, aha, tu,“ ukazovák som priložila na moju cyklámenovú menovku, visiacu na dverách, tiež jeden z mojich kreatívnych nápadov. Najradšej by som sa prefackala, aby som sa prebrala, ale nešlo to, moje telo si so mnou robilo, čo chcelo, nevedela som to ovládať.

Ešte toto mi chýbalo, okolo nás sa špacírovala Ida. Tá ma určite hneď prekukne, má nos na všetko.

„Poďte ďalej, nebudeme stáť medzi dverami,“ chcela som čo najskôr zavrieť dvere. Nemohla som si nevšimnuť šéfkin pohľad. Presne takto som si predstavovala význam slov prebodnúť niekoho pohľadom. 

Usadila som Važanského do kresla a sama som sa usadila tiež, musela som čím skôr skrotiť moje tancujúce kolená. Pristihla som sa pri tom, ako ho v myšlienkach bozkávam a ochutnávam jeho plné pery, či sú naozaj také šťavnaté, ako vyzerajú. 

Mojú zasnenú myšlienku vyrušil jeho melodický hlas. „Máte pre mňa ten návrh?“ spýtal sa priamo. 

„Aký návrh?“ zahľadela som sa do jeho sýtozelených očí a nachvíľu som zabudla, že som v práci. Od neho by som prijala akýkoľvek návrh. „Áno, samozrejme,“ snažila som sa hneď opraviť. 

„To som rád,“ povedal strnulo. Ostré lícne kosti, uhrančivý pohľad a špicatý nos mu pridávali na vážnosti. 

„Ponúknem vás kávou alebo minerálkou?“

Rozopol si lesklé sako, strnulosť tváre akoby povolila. Nedalo sa nevšimnúť si balíček cigariet vo vnútornom vrecku jeho saka. Takže fajčiar. 

„Poprosím preso, bez mlieka a bez cukru,“ hovorila som do slúchadla našej asistentke Silvii, alias dievčaťu pre všetko. Objednala som u nej aj minerálku, pre istotu, ak by si to rozmyslel. Dve by sa hodili aj mne, jedna na vyschnuté hrdlo a jedna ako studená sprcha na prebratie. 

„Prečítala som si predstavy spoločnosti Jahoda tel, a na základe toho sa budem snažiť pre vás vypracovať kampaň na mieru.“

„Dúfam, že som sem neprišiel zbytočne a máte pre mňa aspoň niečo.“

Ostrý. Mám rada priamych a cieľavedomých chlapov. Padavky nie sú nič pre mňa. Podľa môjho šiesteho zmyslu som mala voľnú cestu, zatiaľ sa žiadna kontrolka v mojej hlave nerozsvietila…“

Autor: Deni

Milovníčka kníh a všetkého, čo súvisí s knižným svetom. Najčastejšie ma nájdete v kníhkupectve, ktoré je mojím druhým domovom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *