RECENZIA: Lina Franková - Hadí zámok

VYDAVATEĽSTVO: Vydavateľstvo Maxim
ROK VYDANIA: 2020
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 264
VÄZBA: pevná

„Prijmi, čo príde.“ (str. 8)

O knihe

Kritička umenia Bea Abramová, ktorá má blízko päťdesiatky, žije skromným životom s manželom Vendelínom a ich deťmi. Všetko nadobudne úplne nový rozmer, keď sa jedného dňa dozvie, že sa stala dedičkou neogotického zámku, z ktorého, okrem histórie a noblesy, dýcha aj nebezpečenstvo.

Napriek všetkým negatívam si nemieni nechať ujsť jedinečnú príležitosť, a rozhodne sa na zámok presťahovať spolu so svojou rodinou. Natrafí na nepríjemnú spoločnosť svojho príbuzného, uzavretého grófa Rubena von Barevanson, ktorý si už roky drží od ľudí odstup a nemieni to zmeniť ani v prípade nových votrelcov.

Temný zámok však v sebe ukrýva toho omnoho viac. Hady, ktoré sú hlavným symbolom rodu von Barevanson, vyvolávajú v návštevníkoch niečo, čo má od príjemných pocitov na míle ďaleko. Zlo totiž číha na každom kroku a je len otázkou času, kedy začne vplývať aj na samotných obyvateľov.

„Oči mladej ženy sa priam zbožne zdvihli k masívnej drevorezbe rodového znaku von Barevansonovcov. Korene stromu sa tiahli až celkom k zemi, akoby bol erb zakorenený rovno do zámku. Koruna bola popretkávaná hadími telami. Vlastne priamo korunu tvorili hady! Ich rozďavené papule boli živými konármi, navždy zrastenými so svojím drevnatým srdcom.“ (str. 32)

Môj názor

Tvorbu slovenskej autorky Liny Frankovej som po prvýkrát zaregistrovala v roku 2019, kedy jej vyšiel beletristický debut Maj „pekný“ deň. Keďže ide o žáner young adult, ktorý čítam už len veľmi sporadicky a nezaujala ma natoľko ani anotácia, tento príbeh ma obišiel. Najnovšie autorka prišla s knihou Hadí zámok, ktorá má byť prvým dielom zo série románov pre ženy. Tá ma doslova ohúrila krásnou a nápaditou obálkou, následne aj vnútorným grafickým spracovaním, ktoré sa k tomuto dielu dokonale hodí.

Kniha je prezentovaná ako neogotický román, teda niečo, čo bolo pre mňa spočiatku veľkou neznámou. Nič podobné som doteraz nečítala a vedela som, že do istej miery pôjde o vystúpenie z mojej komfortnej zóny. Anotácia však sľubovala zaujímavý námet, príbeh zasadený do tajomného a historického prostredia, a tak som sa po nej napokon rozhodla siahnuť.

Priznám sa, že príbeh sa mi už od samotného úvodu čítal dosť ťažko. Nebolo to však len tým, že bol vcelku zdĺhavý, ale hlavne kvôli autorkinmu štýlu písania, s akým som sa doteraz nestretla. Ide jednoznačne o osobitý štýl, ktorý môže byť náročnejší pre bežného čitateľa. Autorka sa priam neuveriteľne dokáže vyhrať s jazykom, vytvárať netradičné slovné spojenia či prirovnania, z ktorých si niektoré budete pravdepodobne čítať aj viackrát, aby ste sa presvedčili o ich význame.

„Zamyslene si rukou podoprela bradu. Jej rozprávka nadobúdala zreteľné kontúry. Už úplne prestávala chápať každého jedného člena svojej rodiny.
Zdal sa jej krásny – zasnene prižmúrila oči – a rozprávkovo záhadný.
Nedosiahnuteľný.“
(str. 135)

Aj keď kniha obsahuje viac opisov než dialógov, jednoznačne z nich cítiť, že autorka nenechala nič na náhodu, a všetko potrebné si dobre naštudovala, aby dokázala autenticky vykresliť dobovú atmosféru a ponúknuť čitateľovi závan histórie. Okrem toho, tu na vás čakajú ukryté tajomstvá, nebezpečenstvo, ktoré číha na každom kroku, boj s rodinnými prekliatiami, ale aj ľúbostná zápletka, vášeň či príbeh rodiny, ktorej sa život zmení úplne od základov.

Autorka do deja zakomponovala viacero postáv, z ktorých je každá iná a disponuje osobitým charakterom. Či už si obľúbite napríklad večne zamračeného grófa Rubena, milovníčku umenia a bojovníčku za lepšie vzťahy Beu, naivné dievča Mary alebo sympatického komorníka Félixa, každý z nich má v tomto príbehu svoje miesto a opodstatnenie. Je potrebné si však zvyknúť na to, že autorka v rámci kapitol často strieda pohľady rôznych postáv, čo môže hlavne zo začiatku pôsobiť na čitateľa trochu mätúco. Zároveň, niektoré z postáv, s ktorými nás autorka oboznámi hneď v úvode, sa v priebehu deja dostávajú úplne do úzadia, čo je vcelku škoda.

Knihu Hadí zámok odporúčam milovníkom netradičného čítania, histórie, modernej aristokracie, ale aj láskyplných príbehov. Rovnako aj tým, ktorí nemajú problém so slabšou dynamikou deja či vetami veľakrát o dĺžke až niekoľkých riadkov. Tie mali totiž za následok, že táto kniha pre mňa do istej miery stratila očakávaný oddychový charakter kvôli ťažšiemu sústredeniu a zachovaniu pozornosti vo vzťahu k samotnému deju. Autorke by mal už onedlho vyjsť druhý diel série pod názvom Vlčí zámok.