VYDAVATEĽSTVO: Ikar
SÉRIA: Helen Grace (3. diel)
ROK VYDANIA: 2017
ŽÁNER: Triler / Detektívka
POČET STRÁN: 384
ORIGINÁLNY NÁZOV: The Doll’s House
PREKLAD: Peter Tkačenko
VÄZBA: pevná s prebalom
„Aký je čas? Nemala hodinky a hodiny na stene nehybne ukazovali štvrť na jednu. Nemala sa ako dozvedieť, či spala päť minút alebo päť hodín, čo v nej vyvolávalo úzkosť. Bola v tej pivnici ako Šípková Ruženka, uväznená, aby prežívala vlastnú smrť. S tým rozdielom, že nebolo nikoho, kto by ju zachránil.“
O knihe
Po prehýrenej noci sa Ruby zobúdza na neznámom mieste – v chladnej a nehostinnej pivnici. Netuší, ako sa tam dostala a hlavou jej víria útržky spomienok, ktoré s určitosťou nedokáže nikam zaradiť. Vie len jedno. Na tomto mieste sa ocitla úplne sama a začína sa jej zmocňovať strach a panika. Je jasné, že sa stala obeťou únosu. Po určitom čase ju únosca ubezpečí, že po nej nikto pátrať nebude a jej domov je od tejto chvíle výhradne pri ňom.
Približne v rovnakom čase objaví mladá rodina na odľahlej pláži zakopané mŕtve telo mladej ženy. Nik po nej nepátral, nakoľko po celý čas posielala o sebe správy a nikdy sa neocitla na zozname hľadaných osôb.
Dva naoko nesúvisiace prípady. V skutočnosti však majú spoločné omnoho viac, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Prípadu sa ujíma hlavná vyšetrovateľka Helen Grace, ktorá už od prvej chvíle vie, že má dočinenia s ďalším sebavedomým sériovým vrahom, ktorý nie je žiadny amatér. Boj s časom sa začína… Veď čo ak môže byť obeť ešte stále nažive?
„Strhla si z tváre vankúš a sadla si. Spadla jej sánka, no z úst jej vyšiel len krotký vzdych – v bezradnej panike jej stuhlo telo. Ľahla si do svojej krásnej, útulnej postele. Zobudila sa však v chladnej, tmavej pivnici.“
Môj názor
Predtým, ako som sa dostala k čítaniu tejto knihy, som mala od tohto autora prečítanú len jeho prvotinu. Keďže sa mi vcelku páčila, rozhodla som sa siahnuť aj po ďalšej a dostal sa ku mne tretí diel tejto kriminálnej série s obľúbenou vyšetrovateľkou Helen Grace. Anglický autor M.J. Arlidge ponúka čitateľom opäť jeden kvalitný mrazivý zážitok a ostáva verný svojmu štýlu, ktorý je z môjho pohľadu dosť rozpoznateľný.
Očakávajte zachovanú štruktúru či krátke kapitoly, ktoré majú väčšinou 2 – 3 strany. Osobne mi táto koncepcia vyhovuje – príbeh sa číta rýchlo a po celý čas je udržaná dynamika deja.
Aj v tomto príbehu sa stretávame s hlavnou vyšetrovateľkou Helen Grace, ktorá mi je už od začiatku sympatická. Často síce pôsobí ako karieristka, ktorú súkromný život vôbec nezaujíma, ale aj ona je len človekom, ktorý túži po stabilnom zázemí. V rámci výkonu svojej profesie si ide vždy za svojím, a keď sa raz chopí šance a stopy, už ju nepustí.
„Keď sa človek pustí do dôležitého prípadu, nie je jednoduché prestať naň myslieť. V jednom kuse sa pozerá späť a preveruje, či sa nemýlil vo svojich predpokladoch, či sa niečo nedalo urobiť lepšie alebo rýchlejšie. Neprespaté noci, takmer žiadny oddych, ale tak to malo byť. Takúto prácu si predsa nevyberiete, aby ste mali jednoduchý život – robíte to preto, aby ste mohli niečo zmeniť.“
Ten, kto už čítal knihu alebo knihy od tohto autora, vie, že príbeh nie je založený na prehnaných krvavých scénach, ale právom mu je prisúdený titul psychotriler. Autor sa snaží pôsobiť na psychiku čitateľa, čo sa mu darí už od prvých stránok, ktoré vtiahnu do deja. Ide o hru na „mačku a myš“ a boj s časom. Arlidge je určite jeden z tých, čo dokážu krimi zápletku vystavať do detailov, no zároveň tak, aby sa v nej čitateľ nestrácal. Jednotlivé postavy uvádza postupne, dej je plynulý a nakoniec všetko do seba pekne zapadne. Dokáže to dosiahnuť aj napriek tomu, že jednotlivé kapitoly sa venujú väčšinou vždy nejakému inému miestu, postave a situácii.
Táto kniha však bola z môjho pohľadu trochu iná. Okrem riešenia prípadu sa totiž stávame svedkom vyostrenejších medziľudských vzťahov, ktoré sú po personálnej obmene vo vyšetrovacom tíme mierne naštrbené. Riešenie tejto situácie bolo prepojené aj s osobnými problémami Helen, čo bolo určite príjemným spestrením deja.
Pokiaľ ste však čitateľom, ktorý túži hádať vraha úplne do poslednej stránky, v tomto prípade to úplne možné nebude. Napriek tomu si však príbeh dokáže čitateľa udržať až do konca a úroveň napätia je zachovaná. Myšlienka tohto diela ma len utvrdila v tom, že chorá láska je spojená s chorým konaním a rozhodnutiami. Ak túžite po kvalitnej mrazivej oddychovke, túto knihu určite odporúčam.
