RECENZIA: Mirka Manáková – Slzy africkej lásky

Slovenská autorka Mirka Manáková prináša nový dojímavý príbeh v knihe Slzy africkej lásky. Preneste sa do neľahkých životných podmienok ľudí v Afrike a prečítajte si tento silný príbeh plný lásky a odhodlania.

VYDAVATEĽSTVO: BESTSELER
ROK VYDANIA: 2017
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 240
VÄZBA: brožovaná

 

“Každý si je strojcom vlastného šťastia.”

 

Recenzia:

Hlavná hrdinka Kayla, chudobné černošské dievčatko, sa stáva sirotou, keď jej zákerná choroba vezme oboch rodičov. Od toho momentu je odkázaná sama na seba a musí bojovať za svoju česť a v neposlednom rade aj lásku. Kayla sa v jednom okamihu ocitá bez domova, no napriek tomu sa stále snaží nájsť si svoje miesto v krutom svete plnom chudoby a opovrhovania. Úplnou náhodou sa dostáva do bohatej rodiny, ktorá si ju adoptuje. A hoci by sa zdalo, že od tejto chvíle ju životom bude sprevádzať už len šťastie, opak je pravdou. Dokáže to ustáť a získať konečne životnú rovnováhu, ktorá jej vždy tak zúfalo chýbala?

“Každému som bola na tomto svete ukradnutá. Pritom som prahla len po kúsku chleba a dôstojnom živote. Nemala som nikoho. Ani rodinu, ani priateľov. Začali ma bolieť nohy. Sadla som si na okraj cesty a civela do prázdna. V diaľke sa vynímala rozsiahla planina. Kde-tu prebehlo zviera a ja som si zrazu želala, aby ma nejaké zožralo. Zmocnila sa ma úzkosť. Čo si len počnem so svojím životom? Kam pôjdem? Ako budem ďalej žiť?” 

 

zdroj: unsplash.com /Sergey Pesterev

 

Keď som sa dostala ku tejto knihe, tušila som, že nepôjde o príliš veselé čítanie. Napovedá to už samotná anotácia, ako aj prvé riadky príbehu. Bola som však veľmi zvedavá na autorkin štýl písania, keďže išlo v mojom prípade o úplne prvú knihu, ktorá sa ku mne dostala.

Kniha, okrem iného, opisuje ťažké životné podmienky, ktoré v Afrike vládnu. Pri niektorých situáciách sa čitateľovi určite až rozum pozastaví. Ako niekto môže v takých podmienkach vôbec prežiť? Chudoba, nedostatok jedla, nosenie vody cez celú dedinu, lekár v prípade núdze niekoľko kilometrov od miesta, kde žijete. Autorka tieto podmienky opísala neskutočne vierohodne, až som si niekedy kládla otázku, či nebola svedkom niečoho podobného. Nemyslím si však, že ide len o naštudovanie si konkrétnych informácií, ale predpokladám, že autorka má k tejto tematike aj určitý osobný vzťah.

 

 

Čitateľ sa oboznamuje so životom hlavnej hrdinky Kayly, ktorý je v celom príbehu plný protikladov. Šťastie sa mieša so smútkom, klamstvo s dôverou. Zároveň je svedkom toho, ako sa z malého dievčatka stáva žena. Keď sa raz do jej neľahkého osudu začítate, kniha vás už viac nepustí a každou stránkou budete veriť a dúfať, že sa všetko obráti k lepšiemu.

Po dočítaní celého príbehu mi táto kniha ostávala ešte dlho v pamäti. Je jednoducho silná. Poukazuje na to, že každý si je sám strojcom svojho šťastia a aj pri neľahkých životných podmienkach sa netreba vzdávať. Cesta ku šťastiu môže byť naozaj dlhá a tŕnistá.

Paradoxom je, že aj napriek tomu, že išlo o nie ľahkú tému, príbeh je písaný s ľahkosťou a kniha sa mi čítala veľmi dobre. Ďakujem autorke za naozaj silný čitateľský zážitok a určite siahnem aj po jej ďalších knihách.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem autorke.

 


 Úryvok z knihy Slzy africkej lásky: 

“Mamička,” hlesla som. 

“Kayla, prečo ešte nespíš?”

“Zobudila si ma.”

“Nie si hladná?” spýtala sa starostlivo.

“Som.”

“Tak sa najedz,” drevenou varechou nabrala z hrnca žltú kašovitú zmes do malej misky. Potom si sadla na okraj matraca a položila mi ju do lona. Okamžite som sa na tú dobrotu vrhla. Od mamičky mi chutilo úplne všetko. Zaháňala som hlad a upierala na ňu ustarostený pohľad.

V poslednej dobe vyzerala strhane a utrápene. Pred očami sa mi menila. Už to nebola tá usmievavá žena s okrúhlymi lícami, prekypujúca energiou a humorom. Napriek ťažkému životu, ktorý sme viedli, sa ma snažila neraz rozveseliť. Rozprávala mi príbehy a veľa sme si spievali. Lenže posledné týždne ju trápil kašeľ, neraz sa budila v noci s horúčkou a kričala na ocka, aby jej pomohol. Ten však doma spával len málokedy. Netušila som, kam chodí a mamička nemala odvahu niečo sa ho pýtať. Hnevalo ma to. Ani túto noc nespal doma. Ocko bol zavše zaneprázdnený. Tvrdo pracoval celé dni na poli a trápilo ma, že ani večer sa nemôžem k nemu pritúliť a len tak si s ním vymeniť zopár slov. Dotkla som sa zvráskavenej ruky a zahľadela som sa do tmavých, unavených očí. Zdalo sa mi, že v poslednej dobe mamička veľmi schudla. Vyzerala depresívne a mne to na nálade tiež nepridávalo. Asi si všimla môj zmätený pohľad, lebo vzala moju ruku do svojej a bruškami prstov ma pohladila po vysušenej pokožke.

“Dcérka,” povzdychla si, “už ďalej nevládzem.”

Vystrašene som zaklipkala viečkami. “Čo ti je, mamička?”

Mlčala. Jej ruka sa chvela a mne napadlo, že má možno znova horúčku. “Nemala by si ísť k doktorovi?”

Znova si povzdychla. “Ach, dieťa moje, doktor je odtiaľto veľmi ďaleko a nemôžem si ho dovoliť,” uprela na mňa uslzené oči.

Zdalo sa mi to, alebo sa jej na čele objavili kropaje potu? Rozbúchalo sa mi srdce a zmocnila sa ma panika. Naozaj bola chorá, veľmi chorá. Vedela som, že lekár je niekde vo vedľajšej dedine, no moji rodičia ho nikdy nenavštevovali, lebo sme si lieky nemohli dovoliť. Niečo sa vo mne pohlo. Chcela som pochopiť, prečo tam nemôže ísť. Musela byť predsa nejaká možnosť! Predstavovala som si, že pôjdem toho pána v bielom plášti pohľadať a poviem mu o mamičkinom probléme. Azda ho presvedčím, aby mi tie lieky dal. Už mnohokrát som počula, že tí v nemocniciach majú zázračné ruky a dokážu nájsť liek na hocijakú chorobu. Nemohla som sa viac dívať na jej utrpenie.”

Viac info o tomto titule nájdete tu:

alebo

(Navštívené 105-krát, 1 návštev dnes)

A aký je váš názor? Podeľte sa so mnou ;)

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.