RECENZIA: Pavol Babej - Drogy sú liek

VYDAVATEĽSTVO: Pavol Babej
ROK VYDANIA: 2020
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 165
VÄZBA: brožovaná

„Dôstojnosť alebo peniaze? Večný boj.“ (str. 76)

O knihe

Mladík Leonard prichádza jedného dňa nečakane o prácu vo firme a ťažko si dokáže predstaviť, aká budúcnosť ho čaká. Rodina v ňom vidí len finančnú zábezpeku domácnosti a medziľudské vzťahy sú na bode mrazu. Zisťuje, že jedinou záchranou v meste zmietanom finančnou krízou je predaj drog.

Zúfalstvo ho privedie do skazeného sveta, o ktorom sa mu ani len nesnívalo. A tak sa ocitá na miestach, kde by to nikdy nečakal. Obklopuje ho korupcia či špinavý biznis. On však nevidí žiadne iné východisko, a hoci zo začiatku pochybuje, napokon svojmu navonok geniálnemu plánu uverí. Ten sa však postupne začína meniť na nočnú moru, pred ktorou nie je ľahké uniknúť.

„Cítil som sa, akoby som mal schizofréniu, no jediné, čo ma poháňalo, bola túžba udržať rodinný rozpočet pri živote. Pre svojich najbližších som bol ochotný spadnúť aj do takýchto špinavostí, aj keď som vedel, že to všeobecne určite prinesie viac škody ako úžitku. Áno, opäť sme sa dostali k tým prázdnym rečiam o „väčšom dobre“. A je neuveriteľné, čo všetko sú pre neho ľudia ochotní obetovať.“ (str. 42)

Môj názor

Kniha Drogy sú liek je debutom mladého slovenského autora Pavla Babeja, ku ktorému by som sa pravdepodobne nedostala, ak by ma sám neoslovil. Drogová tematika, rovnako ako tá mafiánska, ma nikdy príliš nelákala. V prípade tejto knihy ma zaujala vcelku nápaditá obálka, ale hlavne kontroverzný názov, a tak som sa rozhodla dať jej šancu.

Priznám sa, že pri debutoch samovydavateľov mávam trochu obavy z kvalitnej editácie textu. Aj keď sa vždy snažím sústrediť na samotný obsah, pri väčšom množstve chýb to začína chtiac-nechtiac vyrušovať. Bohužiaľ, viacero nedostatkov sa v tomto smere vyskytlo aj tu, ako napríklad nejednotné úvodzovky či medzery medzi slovami. Rovnako som si istý čas musela zvykať na jednoliaty text zahŕňajúci aj priamu reč, nakoľko som sa s takýmto netradičným štýlom ešte v žiadnej knihe nestretla.

Zo začiatku sa pripravte na viacero popisov, ktoré autor primárne venoval hlavnému hrdinovi Leonardovi. Ten sa od prvých stránok prezentuje ako odporca systému či frustrovaný človek, ktorému všetci lezú na nervy. Ako čitateľ si na jeho povahu budete musieť jednoducho zvyknúť, aj keď časom, keď sa začítate do samotného príbehu, sa vám jeho správanie bude zdať o niečo pochopiteľnejšie a znesiteľnejšie.

„Vyhrať boj proti systému sa v tejto situácii nedalo. Bol som len obyčajný človek. Už dávno mi bolo jasné, že dobro víťazí len v rozprávkach. Pavučina mocných je taká silná a veľká, že nie je možné, aby ste sa do nej nezamotali.“ (str. 38)

Autorov štýl písania je svojský, v pozadí celého príbehu cítiť flegmatický či ironický podtón. Bohato využíva slangové výrazy a miestami aj vulgarizmy za účelom vytvorenia drsnejšej atmosféry, ktorá k surovému drogovému prostrediu už tak nejako prirodzene patrí. Napriek tomu na mňa už v niektorých prípadoch pôsobili ako umelo a nasilu vsadené.

Kniha má však jednoznačne zaujímavú myšlienku a prekvapivé spracovanie. Z rozprávania hlavného hrdinu možno vycítiť, na čo chcel autor týmto príbehom poukázať či aké témy nastoliť. A teda servítku si pred ústa rozhodne nedáva.

Dá sa v dnešnom svete niekam dostať so slušnosťou a poctivosťou? Je túžba po moci silnejšia než svedomie a zachovanie vlastného „ja“? A kto napokon zvíťazí? Tí mocní alebo „obyčajný ľud“? Stačí totiž jedno rozhodnutie, túžba po prestíži či pocit menejcennosti a trpieť budú všetci. Autor ukazuje, čo to znamená, ak je človek obeťou systému v nefungujúcej spoločnosti, resp. fungujúcej len v prospech mocných.

Knihu Drogy sú liek odporúčam tým, ktorí si chcú prečítať netradičný spoločenský román, okrem iného, aj o hľadaní seba samého, a zároveň podporiť tvorbu začínajúceho mladého autora. V závere si prídu na svoje aj milovníci akcie, ktorú som tu až v takom rozsahu neočakávala a milo ma to prekvapilo. Autor ponechal knihe otvorený koniec a veľa otázok zostalo nezodpovedaných. Preto som zvedavá, či sa dočkáme prípadného voľného pokračovania, ktoré si tento príbeh priam pýta.