Prežila len jediná je gotický psychologický triler od amerického spisovateľa Todda Rittera, ktorého čitatelia poznajú pod pseudonymom Riley Sager. Tentoraz sa ocitneme v chátrajúcej viktoriánskej vile na pobreží Mainu, kde sa prelína prítomnosť s tragickou minulosťou.
V roku 1929 obvinili mladú Lenoru z brutálnej vraždy svojej rodiny – oboch rodičov a sestry. Hoci ju polícia nikdy z ničoho neusvedčila, verejnosť ju okamžite odsúdila. Odvtedy žije v ústraní za bránami honosného sídla Hope‘s End, z ktorého vôbec nevychádza.
Píše sa rok 1983. Do rozpadajúceho sa sídla prichádza Kit, zdravotnícka asistentka, ktorá sa má starať o paralyzovanú Lenoru. Tá je pripútaná k vozíku, prekonala niekoľko mŕtvic a nedokáže rozprávať. S Kit komunikujú iba prostredníctvom starého písacieho stroja. Keď Lenora navrhne, že jej odhalí celú pravdu o osudnej noci, Kit sa dostáva do víru udalostí, z ktorého niet ľahkého úniku.
Je Lenora len nevinná obeť, alebo prefíkaná manipulátorka? A čo skrývajú zostávajúci obyvatelia tajomného domu na útese?
„Cítim sa pri nej rozpoltene, niekedy ju túžim chrániť, inokedy mám nutkanie podozrievať ju.
No ak mi chce prezradiť, čo sa vtedy stalo, ochotne si ju vypočujem.
Hoci mám pocit, že zaznejú prevažne klamstvá.
Alebo ešte horšie, úplná a desivá pravda.“
(str. 7)
Pomalý rozbeh
Rileyho Sagera som evidovala už dlhšie, a to najmä prostredníctvom trilerov v českom preklade. Keď som uvidela, že vo vydavateľstve DOT. vychádza jeho psychologický triler s gotickými prvkami, tušila som, že neodolám, a po knihe skôr či neskôr určite siahnem.
Snáď ani neexistuje čitateľ, ktorý by knihu Prežila len jediná nepostrehol. Prispieva k tomu neutíchajúci hype na sociálnych sieťach, ale aj dokonalé grafické prevedenie či pútavá anotácia. To všetko vo mne okamžite rozdúchalo veľmi vysoké očakávania. O to viac ma mrzí, že tieto neboli úplne naplnené a ja som skončila so svojím hodnotením niekde tesne nad priemerom.
Kameňom úrazu bolo u mňa predovšetkým asi prvých sto strán. Rozumiem, že autor sa do veľkej miery sústredil na vykreslenie atmosféry, pretože tento príbeh a námet si to priam pýtali. I napriek tomu sa neviem zbaviť pocitu, že by kniha, najmä jej prvá polovica, mohla mať pokojne o pár strán menej a nič významné by čitateľovi neušlo.
Kvôli množstvu zdĺhavých a miestami nezáživných opisov, ma príbeh nevtiahol od prvých strán. Chýbala mi zvedavosť, kvôli ktorej by som sa ku knihe s napätím vracala a chcela vedieť, akým smerom sa bude príbeh uberať. Približne druhá polovica knihy už ale nabrala na obrátkach, dej bol omnoho dynamickejší, k čomu prispeli aj kratšie kapitoly s napínavými dialógmi.
Samotný námet bol skutočne veľmi zaujímavý. Originálna komunikácia prostredníctvom starého písacieho stroja či záhadná postava Lenory, na ktorú som si po celý čas nedokázala utvoriť jednoznačný a ucelený názor. Niekedy som ju ľutovala, inokedy mi prišla prefíkaná, no v konečnom dôsledku ju autor vykreslil veľmi dobre – uveriteľne a realisticky.
„Predo mnou nesedí Lenora z tej príšernej riekanky. Nie je to dokonca ani Lenora z portrétu na prízemí – mladá a svieža a pravdepodobne plánujúca vraždy členov svojej rodiny. Táto Lenora je stará, vráskavá a krehká. Spomeniem si na Obraz Doriana Graya, ktorý som čítala na strednej. Žena predo mnou pôsobí ako opak tej knihy, maľba na chodbe vyzerá každý deň sviežejšie, zatiaľ čo Lenorine postihnuté telo pyká za spáchané hriechy.“ (str. 52)
Prepojenie osudov
Počas čítania sa stretnete s primeraným množstvom postáv, ktoré sú po celý čas podozrivé a nepredvídateľné. Aj keby u vás niektorá z nich vyvolala sympatie a vzbudila dôveru, v kútiku duše cítite, že by ste si mali nechať otvorené zadné dvierka pre pochybnosti.
Autorovi sa podarilo šikovne poprepájať osud Lenory s osudom Kit, ktorú tiež prenasleduje vlastná minulosť. Čaká na vás množstvo prekvapení a spojitostí, ktoré by ste pravdepodobne neočakávali. Prostredie rozpadajúceho sa sídla s uzamknutými izbami a všadeprítomnými tieňmi minulosti je zároveň dokonalým miestom pre odhaľovanie temných tajomstiev.
Knihu Prežila len jediná odporúčam milovníkom prepracovaných psychologických trilerov s temnou gotickou atmosférou a silnými ženskými postavami. Na svoje si prídete aj vtedy, ak hľadáte príbeh s prekvapivým rozuzlením a mnohými nečakanými zvratmi. Tie ja v tomto žánri milujem, no len do takej miery, kým mi to príliš nenaštrbí reálnosť príbehu. Preto sa v tomto prípade pridávam skôr k čitateľom, ktorým prišli početné záverečné zvraty už trochu prehnané. Na tvorbu autora však, i napriek svojim výhradám k tejto knihe, nezanevriem a v budúcnosti mu určite dám ešte šancu.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem kníhkupectvu
VYDAVATEĽSTVO: DOT.
ORIGINÁLNY NÁZOV: The Only One Left
PREKLAD: Ľubica Dvončová
ROK VYDANIA: 2025
ŽÁNER: Gotický psychologický triler
POČET STRÁN: 400
VÄZBA: pevná
