RECENZIA: T. M. Logan - Do polnoci doma

VYDAVATEĽSTVO: Tatran
ORIGINÁLNY NÁZOV: The Curfew
PREKLAD: Zuzana Močková-Lorková
ROK VYDANIA: 2023
ŽÁNER: Triler / Psychologický triler
POČET STRÁN: 416
VÄZBA: pevná s prebalom

„Je neskoro a vaše dieťa sa ešte nevrátilo domov…“

O knihe

Connor, šestnásťročný chalan s povesťou bezproblémového tínedžera, má so svojimi rodičmi dôverný a férový vzťah. Všetko sa však zmení po oslave ukončenia školského roku, po ktorej sa viacerí z partie spolužiakov nevrátia domov. Nakoniec sa však všetci postupne objavia a nezvestnou ostáva len krásna a sebavedomá Emily.

Hlavným podozrivým sa po čase stáva práve Connor, ktorý od osudnej sobotnej noci nechce s nikým spolupracovať a zaryto mlčí o podrobnostiach večerného výletu piatich spolužiakov do lesa. Hoci sa rodičia snažia zo všetkých síl svojho syna ochrániť, nestačí to a všetko sa obracia stále viac proti nemu. Vzdať sa však rozhodne neplánujú. A tak sa spolu s Connorovou mladšou sestrou Harriet, ktorá je nadmieru bystrá a znalá internetu, púšťajú do pátrania na vlastnú päsť, aby zistili, čo sa v tú noc vlastne stalo.

„Je vo svojej izbe, vo svojej posteli, tam, kde má byť. Všetko je v poriadku. Stojím medzi dverami a žmúrim do tmy na spiaceho syna.
V tejto chvíli som však nemal ani potuchy, ako veľmi sa mýlim.
Pretože som mal vedieť, že sa niečo deje. Mal som to vycítiť.
No nevycítil som.
Až kým nebolo príliš neskoro.“
(str. 15-16)

Môj názor

Britský autor T. M. Logan má na svojom konte už niekoľko úspešných trilerov, ktoré mu priniesli celosvetovú popularitu. Kniha Skvelý úlovok, ktorá vyšla vo vydavateľstve Tatran ešte v roku 2022, ma nejako obišla, nakoľko som na ňu videla viacero rozporuplných reakcií. V prípade druhého autorovho trileru Do polnoci doma ma však presvedčil námet a pútavá anotácia, po prečítaní ktorej som si povedala, že je načase sa s jeho tvorbou zoznámiť.

Hoci má kniha niečo vyše 400 strán, číta sa pomerne rýchlo. Od začiatku na vás čaká záhadná a tajomná atmosféra, viacerí niečo skrývajú, pravda sa odkrýva len veľmi pomaly a postupne. Miestami vás vyvedie z miery zahmlievanie rôznych skutočností, preto nebude jednoduché sa rozhodnúť, čomu a komu budete veriť. Kým sa totiž nastavíte na jednu verziu, autor príde s niečím, čo vám ju rozbije na malé kúsky alebo minimálne naštrbí.

Autor nič neuponáhľal, dej sa nevyvíja až tak rýchlo, no napriek tomu má dobrú dynamiku. Tento paradox podporujú aj krátke kapitoly, z ktorých každá končí viac-menej otvorene, s nejakým zvratom, ktorý núti otáčať stránku za stránkou.

„Chvíľu premýšľam, či sa to všetko rozhodol zahodiť, či sa jedna šialená noc stane zlomovým bodom, od ktorého sa bude odvíjať celý jeho život. Či sa ocitol na rázcestí, ktoré úplne zmení smer jeho vzdelávania, jeho kariéru a jeho budúcnosť. Či sa vydá po temnej a neistej ceste. Možno sa Connor nenápadne menil na iného človeka už celé mesiace či roky a ja som bol príliš zaneprázdnený a nepostrehol som to. Príliš zaujatý svojou prácou, svojím vlastným životom.
Pretože sotva spoznávam tohto zlostného a vystrašeného chlapca, ktorý sedí oproti mne.“
(str. 86)

Rozprávačom príbehu je Andy, Connorov otec, odhodlaný do poslednej chvíle bojovať o život svojho syna, ktorý sa po zmiznutí mladého dievčaťa stal primárnym terčom celej spoločnosti. Z toho dôvodu sa samotné oficiálne vyšetrovanie nedostáva natoľko do popredia, ale dej sa zameriava práve na pátranie Connorovej rodiny v snahe chlapca očistiť. Pre lepšiu autentickosť sa autor rozhodol do knihy vložiť aj pár útržkov a subjektívnych myšlienok z pohľadu dotknutých tínedžerov.

Musím súhlasiť s názormi, že postavy konali v niektorých prípadoch skutočne proti akejkoľvek logike. Je náročné uveriť tomu, že v reálnom živote by sa niektoré situácie naozaj stali tak, ako ich autor v knihe opísal. Samotný námet je však realistický, autor v celom príbehu poukazuje na nástrahy, ktoré číhajú na mladých ľudí a sú každému určite dobre známe. Enormná snaha zaujať, nebyť horší než ostatní, predvádzanie, túžba po rýchlom dosiahnutí dospelosti a vymanenie sa z osídiel rodičov a ich pravidiel, vedú často k zábavkám, v ktorých hrajú prím drogy či alkohol.

Knihu Do polnoci doma odporúčam milovníkom psychologických trilerov, ktorí v tomto žánri ocenia rôzne prekvapenia, krátke kapitoly, zaujímavý a realistický námet. Osobne by som nemala problém uveriť tomu, keby sa dodatočne zistilo, že je príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami. Autor sa s čitateľom hrá do poslednej chvíle a všetko zavŕši nečakaným záverom.