RECENZIA: Virginie Grimaldi - Parfum šťastia najkrajšie vonia v daždi

VYDAVATEĽSTVO: Lindeni (Albatros Media)
ORIGINÁLNY NÁZOV: Le parfum du bonheur est plus fort sous la pluie
PREKLAD: Jarmila Pospěchová
ROK VYDANIA: 2020
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 360
VÄZBA: pevná s prebalom

„Chcem sa dať rozviesť.“
Štyri slová. Dve sekundy. Jedna veta.
Stačí tak málo – a život sa zrúti.“
(str. 48)

O knihe

„Už ťa nemilujem.“ Tri bolestivé slová, ktoré si jedného dňa vypočuje Pauline od svojho manžela Bena. Bez hlbšieho vysvetlenia a väčších emócií. A tak sa spolu so 4-ročným synom odsťahuje, i napriek nie úplne ideálnemu vzťahu s mamou, späť k rodičom. Jej život je obrátený naruby, každý deň je pre ňu len akýmsi prežitkom či rutinou, a jedinou spoločnosťou, ktorá ju ešte dokáže potešiť, je jej syn.

I napriek všetkému sa však časom rozhodne o vzťah zabojovať, a tak každý deň napíše Benovi spomienku z ich spoločného života vo viere, že to opäť rozdúcha oheň v jeho srdci. Hovorí sa, že láska prekoná aj tie najťažšie prekážky. Podarí sa Pauline vďaka originálnemu nápadu zachrániť svoje manželstvo?

„V noci som zle spala. Namiesto snov ma v spánku prenasledovali spomienky. Naše zoznámenie, náš bláznivý smiech, naše prekáračky, naša svadba, naše bozky, naše telá, naše pohľady, naše sľuby. Musím mu to pripomenúť.“ (str. 38)

Môj názor

S románmi od francúzskych autoriek sa hlavne v poslednej dobe akoby roztrhlo vrece. Ako ste si už asi všimli, v mojom rebríčku v tejto oblasti už dlhodobo vedie autorka Agnes Martin-Lugand, ktorej romány sú pre mňa zárukou oddychu a kvalitného spracovania životných tém, ktoré sa týkajú mnohých z nás. Keď sa mi do rúk dostala kniha Parfum šťastia najkrajšie vonia v daždi od Virginie Grimaldi, tešila som sa na príjemnú a nenáročnú oddychovku. Tú som aj dostala, ale trošku v „modifikovanej“ podobe.

Priznám sa, že pochopenie názvu knihy mi dalo v prvom momente dosť zabrať. Hoci je bezpochyby pútavý, jeho pravý význam mi naplno došiel až ku koncu samotnej knihy. Kým u niekoho by mohol evokovať klasický romantický príbeh s očakávaným happyendom, mňa oslovila skôr anotácia, ktorá priblížila zaujímavý námet.

V tomto prípade však naozaj neočakávajte obyčajný presladený román. Autorka do príbehu vložila toho omnoho viac. V čitateľských kruhoch je známa tým, že vo svojich dielach vníma lásku ako nosnú tému, avšak nezabúda ani na rodinné či medzigeneračné vzťahy. Potvrdila to aj v tomto románe, kde sa jej podarilo veľmi realisticky vykresliť postavy rôznych vekových kategórií a ukázať, že každá rodina, nech pôsobí navonok akokoľvek dokonalo a usporiadane, môže tiež vo svojom vnútri riešiť nevypovedané krivdy z minulosti.

„Som presvedčená, že ma stále miluje. Dobre, ak mám byť úprimná, nie som o tom stopercentne presvedčená. No zakaždým, keď si pripustím niečo iné, keď si pripustím, že muž môjho života ma považuje za ukončenú kapitolu toho svojho, mám pocit, že sa predo mnou týči obrovská hora a nie som schopná ju zdolať. Volajte to vyjednávanie, ak chcete, no nemôžem sa vzdať. Každý deň mu napíšem spomienku na príbeh našej lásky a pošlem mu ju. Ak ma miluje, vráti sa ku mne. Ak to nevyjde, potom môžem začať smútiť. No nie teraz. Ešte nie. Nie som pripravená.“ (str. 47)

Postava Pauline je síce spočiatku dosť svojská až otravná, pramení to však z jej neschopnosti zmieriť sa s realitou a začať nový život bez milovaného manžela. Autorka jej do vienka vložila nielen bojovnosť a tvrdohlavosť, ale prostredníctvom jej vzťahu so synom poukázala na silu a úprimnosť materinskej lásky.

Autorka oboznamuje čitateľa nielen so súčasnosťou, ale prostredníctvom listov ho zavedie aj do minulosti, konkrétne až do úplných začiatkov vzťahu hlavných hrdinov, ku koncu knihy dokonca nielen z pohľadu Pauline, ale aj Bena. Láska a náklonnosť sa po viac ako desiatich rokoch menia na chlad a odstup. To, čo tejto situácii predchádzalo, zostáva sprvu záhadou. Následné odhalenie je však vcelku prekvapujúce.

Knihu Parfum šťastia najkrajšie vonia v daždi odporúčam čitateľom hľadajúcim príbeh, ktorý chytí za srdce a vyvolá množstvo rôznych emócií. Autorka doň vložila nielen radosť, smútok, lásku či dojímavé myšlienky, ale aj humor, ktorý dávkovala citlivo a trefne. Práve toto spojenie dáva knihe pridanú hodnotu, ktorú určite oceníte.

Krátky úryvok z knihy si môžete prečítať napríklad TU.