Šesť kandidátov zostáva v hre o cisársky trón. Siedmy je mŕtvy. A žena, ktorá má zistiť, kto ho zabil, sa napokon sama ocitne medzi tými, ktorí bojujú o moc. Rád krkavca je prvým dielom trilógie, v ktorej Antonia Hodgsonová spojila veľký fantasy svet s detektívnou zápletkou.
Ríša Orrun má za sebou komplikovanú históriu občianskych vojen a dynastickej tyranie. Aby sa niečo podobné neopakovalo, vytvorila systém nástupníctva, ktorý má zabrániť tomu, aby sa moc koncentrovala v jednej rodine. Cisár môže vládnuť najviac 24 rokov. Jeho deti ho automaticky nenahradia.
Namiesto toho sa o trón uchádza sedem kandidátov pochádzajúcich zo siedmich súperiacich kláštorov. Každý z nich je spojený s jedným zo Strážcov v podobe zvieracieho symbolu a každý musí prejsť sériou skúšok a súbojov. Na papieri teda existuje pomerne jasný systém. Lenže potom niekto jedného z kandidátov zavraždí. A z politickej súťaže sa razom stáva vyšetrovanie.
Do centra príbehu sa dostáva Neema Kraa, brilantná, svojhlavá a trochu spoločensky neobratná učenkyňa Rádu krkavca. A je na nej zaujímavé najmä to, že o žiadny trón pôvodne nestojí. Neema by bola oveľa radšej, keby mohla zostať vo svojej knižnici a venovať sa svojim výskumom. Autorka ju však nepostavila ako klasickú fantasy hrdinku, ktorá od začiatku vie, že je predurčená na veľké veci. Neema je intelektuálka. Vie pozorovať, premýšľať a spájať súvislosti. Má ostrý jazyk, nie vždy vhodný spoločenský takt a rozhodne nie je človekom, ktorý by sa automaticky všetkým zapáčil. Aj preto pôsobí oveľa ľudskejšie než množstvo tradičných fantasy protagonistov.
A potom sa všetko skomplikuje. Neema musí nielen vypátrať vraha, ale zároveň sa ocitne v samotnej súťaži o trón. Z pozície pozorovateľky sa tak dostáva priamo doprostred hry, v ktorej môže byť každý protivník, spojenec aj podozrivý zároveň.
Premyslený každý detail
Jednou z vecí, ktoré na Ráde krkavca zaujmú, je rozsah sveta. Hodgsonová ho nevytvorila iba tak, že si vymyslela niekoľko exoticky znejúcich názvov a poslala postavy do fantasy kulís. Najprv si nakreslila mapu a následne premýšľala, ako jednotlivé miesta súvisia s charakterom Strážcov. Kláštor krkavca je preto viac podobný škole či univerzite a sústreďuje sa na intelektuálne schopnosti. Medvedí kláštor je naopak horskou pohraničnou pevnosťou, kde sa pestuje vytrvalosť a súdržnosť. Iné miesta majú zase vlastnú atmosféru podľa svojho zvieracieho ochrancu. To je jeden z detailov, ktorý dáva celému svetu vnútornú logiku.
Hodgsonová navyše pri písaní nevychádzala iba z fantázie. Keďže jedným z ústredných symbolov knihy je krkavec, autorka ich intenzívne študovala a dokonca sa stretla s krkavcom menom Bran, o ktorého sa stará tréner vtákov Lloyd Buck, spolupracujúci aj s Davidom Attenboroughom. Autorka z tohto stretnutia čerpala pri zobrazovaní inteligencie, zvedavosti a dokonca istej dávky márnivosti týchto vtákov.
Hodgsonová dokonca hovorí, že plánuje ako krkavec, ale píše ako líška. Pred písaním si robí rozsiahly výskum, kreslí mapy a vytvára podrobné životopisy postáv. Keď však začne písať, necháva príbeh do určitej miery voľne dýchať a umožňuje drobným detailom prerásť do veľkých dejových zvratov.
Krkavec nie je v knihe iba pekným fantasy symbolom. Hodgsonová si ho vybrala pre jeho skutočné vlastnosti. Fascinovala ju inteligencia, pozornosť, pamäť a schopnosť riešiť problémy. Pri stretnutí s krkavcom Branom si všimla aj jeho neustálu potrebu sledovať okolie a reagovať na dianie okolo seba. A presne tak pôsobí aj svet Rádu krkavca: postavy neustále sledujú ostatných, vyhodnocujú ich kroky a snažia sa zistiť, kto čo skutočne zamýšľa. V ríši, kde sa rozhoduje o tróne a kde už padol jeden kandidát, totiž nemusí byť najnebezpečnejší ten, kto má v ruke meč.
Kniha vychádza v preklade Eriky Ratičákovej.
