VYDAVATEĽSTVO: Motýľ
ROK VYDANIA: 2021
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 272
VÄZBA: pevná
„Nemala šajnu, že som stratená existencia a že ak by som bol kniha, práve by čítala moju poslednú kapitolu. Samozrejme, bez happyendu.“ (str. 12)
O knihe
Samo a Svetlana.
On sa nedokáže zmieriť so svojimi zlyhaniami a je rozhodnutý vziať si život. Ona ho stretáva práve v tejto najťažšej kapitole jeho života, ktorá mala byť posledná. Nakoniec je všetko inak. Hoci sú si od prvého momentu blízki, odíde, aby ju ochránil.
Po rokoch sa Svetlana ocitá na miestach, ktoré spolu so Samom kedysi navštívili. Natrafí na záhadný odkaz, ktorý jej mohol zanechať jedine on. A práve ten napokon všetko úplne zmení.
„Samo mi pripadal ako kniha, z ktorej som zatiaľ prečítala len prológ.
Poviem to otvorene, páčil sa mi, pretože naznačoval zaujímavý príbeh. Bolo by fajn prečítať si jeho ďalšie pasáže. Žáner som zatiaľ nevedela odhadnúť, ale určite tam boli mysteriózne prvky. Nevyzeral ako zlý človek, takže som vylučovala kriminálku i horor. Možno to bol triler.“ (str. 23)
Môj názor
Slovenská spisovateľka Andrea Rimová je v knižných vodách známa ako autorka temnej romantiky. Hoci jej vo vydavateľstve Motýľ vyšlo už viac ako 10 románov, ja som zatiaľ siahla len po niektorých. S jej tvorbou som sa po prvýkrát zoznámila prostredníctvom knihy Popol a hriech (2016), ktorá bola pre mňa pozitívnym prekvapením. Neskôr som siahla po knihe Chodba hrôzy (2018), ktorá bola pre mňa, naopak, veľkým sklamaním.
Po dlhšej pauze som sa rozhodla siahnuť po knihe Posledná kapitola (2021), ktorá ma opäť presvedčila o tom, že autorka rozhodne písať vie. Po tom, ako ma upútala anotácia, ma oslovilo aj samotné grafické spracovanie, a to nielen navonok, ale aj vo vnútri. Vyobrazené labute majú v tomto príbehu svoje opodstatnenie – sú symbolom večnosti, vernosti, a v neposlednom rade úprimnej lásky.
Kniha ma upútala od prvej stránky, záhadná postava Sama je zahalená rúškom tajomstva, ktoré sa postupne odhaľuje. Dynamike deja prispievajú aj kratšie kapitoly či striedanie pohľadov viacerých postáv, čo ja v knihách vždy obľubujem. Svižné tempo si príbeh udržiava od prvej stránky po poslednú, a keďže kniha nemá príliš veľký rozsah, budete ju mať rýchlo prečítanú. Emócie, ktoré dokáže vyvolať, však budú vo vás doznievať ešte aj po dočítaní.
Autorka vsadila dej do slovenského prostredia, pričom jednotlivé miesta opísala natoľko realisticky, že som počas čítania mala viackrát chuť zbaliť si kufor a navštíviť ich osobne. Zavedie vás napríklad do Bratislavy či Popradu, ale spoznáte aj krásy a tajomstvá Spišského hradu. K tomu sa pridajú sympatickí hlavní hrdinovia, ktorí, rovnako ako v knihe Popol a hriech, okúsia staré známe pravidlo, že náhody neexistujú. Ukážu vám, že aj ten najkratší okamih dokáže zmeniť život od základov.
„Rada by som povedala, že sme boli ako dvaja cudzí ľudia, ale pravda bola desivá.
Boli sme smutní, citovo vyčerpaní a ubolení, ale zároveň sme si boli bližší ako kedykoľvek predtým.“ (str. 192)
Príbeh nie je len čisto o láske, ktorá vzplanie medzi hlavnými hrdinami, ale zameriava sa, okrem iného, aj na podstatu a spletitosť rodinných či partnerských vzťahov. Nemusíte sa však obávať prekombinovania či prílišného zamotania sa v jednotlivých vzťahoch. Autorka vsadila primárne na čitateľove emócie a príbeh osviežila jemnou kriminálnou zápletkou, pri ktorej si prídu na svoje aj milovníci napätia.
Knihu Posledná kapitola odporúčam milovníkom príbehov, z ktorých sála realita, sila slov a myšlienok. Ide o krásny, emotívny príbeh o sile lásky, boji srdca s rozumom, ale aj o intrigách či sebeckosti. Osobne by som prijala ešte aspoň pár stránok navyše, nakoľko sa stotožňujem s názormi, že autorka všetko ukončila až príliš rýchlo. Epilóg ma však emočne vyžmýkal a bolo mi ľúto, že je skutočne po všetkom, pretože príbeh Sama a Svetlany ma veľmi zasiahol.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem