VYDAVATEĽSTVO: Lindeni (Albatros Media)
ORIGINÁLNY NÁZOV: Verity
PREKLAD: Otakar Kořínek
ROK VYDANIA: 2020
ŽÁNER: Psychologický triler
POČET STRÁN: 296
VÄZBA: pevná
„Nesústreďuj sa na to, prečo hráš túto hru. Sústreď sa len na cieľ.“ (str. 41)
O knihe
Mladá, nie príliš úspešná, autorka Lowen Ashleighová dostáva jedného dňa nečakanú a lukratívnu ponuku, za ktorú by ostatní dali pravdepodobne čokoľvek. Má byť tou, ktorá po ťažkej autonehode slávnej spisovateľky Verity Crawfordovej dopíše posledné tri knihy jej úspešnej knižnej série. Hoci zo začiatku váha, z dôvodu zúfalej finančnej situácie sa rozhodne ponuku napokon predsa len prijať.
A tak sa zanedlho ocitne doma u Verity, aby sa v pracovni zahĺbila do jej poznámok. Na pohode jej však, okrem spoločnosti Veritinho manžela Jeremyho a syna, nepridáva ani fakt, že z domu vyžaruje chlad a temnota. Navyše, jedného dňa natrafí na autorkinu autobiografiu, ktorá mala ostať navždy skrytá pred zrakom ostatných. To, čo tam Lowen objaví, je totiž osobné, desivé, úprimné a šokujúce.
„Autobiografia, ktorá nabáda čitateľa, aby si autora obľúbil, nie je skutočná autobiografia. Nikto nie je sympatický skrz-naskrz. Človek by si mal odnášať z autobiografie prinajlepšom nepríjemnú nechuť k jej autorovi. Ja to splním.“ (str. 65)
Môj názor
Asi neexistuje milovník kníh, ktorému by meno Colleen Hoover bolo neznáme. Americká spisovateľka sa preslávila dielami spadajúcimi do romaticko-ľúbostného žánru, ktoré žnú po celom svete obdivuhodné úspechy. Priznám sa, že autorkine knihy mám už dlhší čas v hľadáčiku, ale nejako som sa zatiaľ ku nim nedostala. Akonáhle som však videla, že vybočila zo svojej komfortnej zóny a priniesla na knižný trh svoj prvý psychotriler pod názvom Verity, ktorý si vydala sama ešte v roku 2018, bez váhania som po ňom siahla.
Kniha vtiahne do deja od prvej stránky a nepustí vás, kým sa neprepracujete až k samotnému záveru. Hneď v úvode budete svedkami záhadného stretnutia a následnej prekvapivej ponuky, ktorých účastníčkou je mladá spisovateľka Lowen. Tá je od začiatku príbehu viac-menej vykresľovaná ako „sivá myška“, nepriebojná a nevýrazná postava, ktorá je zároveň ľahko manipulovateľná. Na strane druhej stojí Veritin manžel, pohľadný Jeremy, situovaný do role utrápeného otca rodiny.
A napokon, pre mňa najzaujímavejšia postava Verity, ktorej život spoznávate prostredníctvom náhodne nájdenej a šokujúcej autobiografie. Práve tieto zápisky majú za úlohu vyvolať v čitateľovi tie najrôznejšie emócie – od zvedavosti, cez hnev či dojatie, až po šok zo samotného rozuzlenia.
„Umyjem si ruky a napijem sa vody, aby som si ovlažila vyschnuté ústa. Pozriem sa do zrkadla a zbadám si v očiach hrôzu. Zavriem ich, chcem ju z nich vytlačiť. Všetku. Každú strašnú vec, ktorej som bola za svojich tridsaťdva rokov svedkom.“ (str. 286)
Autorkin štýl je veľmi chytľavý, a keďže používa jednoduchý a zrozumiteľný jazyk, kniha sa číta rýchlo a ľahko. Príbeh a napätie dávkuje postupne, dej voľne plynie, autorka netlačí „na pílu“ za každú cenu, čitateľovi ponecháva priestor na to, aby si sám vytvoril názor na jednotlivé situácie.
Je zrejmé, že autorka primárne vsadila na pocit posadnutosti, ktorý je prítomný v celom príbehu a premieta sa do početných sexuálnych scén, o ktoré v tejto knihe skutočne nie je núdza. Vytvára však aj pomyselný mostík medzi zložitosťou spisovateľskej mysle, nepredvídateľnosťou a kreativitou.
Hoci sa mi príbeh páčil a už teraz viem, že siahnem aj po ďalších dielach od autorky, túto knihu by som primárne nezaradila medzi psychotrilery. I napriek tomu, že autorka do príbehu vložila psychologické prvky, oboznámila čitateľa s vnútorným prežívaním jednotlivých postáv a snažila sa navodiť mrazivú atmosféru, na mňa kniha v konečnom dôsledku pôsobila skôr ako dráma.
Knihu Verity odporúčam nielen fanúšikom kníh tejto autorky, aby jej majstrovstvo okúsili trochu z iného pohľadu, ale aj čitateľom, ktorí obľubujú dramatické príbehy, postupné odkrývanie tajomstiev či nečakané rozuzlenia.
Krátky úryvok z knihy si môžete prečítať napríklad TU.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem
1 thought on “RECENZIA: Colleen Hoover – Verity”