Tí, ktorí už netrpezlivo čakali na pokračovanie románu Milenkine prsia sa konečne dočkali. Slovenská autorka Kristína Ježovičová prichádza s druhým dielom tejto výbornej historickej romance, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Elist pod názvom Porcelánová láska. Ako sa mi páčilo zavŕšenie celého príbehu?

VYDAVATEĽSTVO: Elist
ROK VYDANIA: 2017
ŽÁNER: Román / Historická romanca
POČET STRÁN: 240
VÄZBA: brožovaná

„…Porcelánová láska. Prečo porcelánová?
Lebo je krásna, no krehká zároveň.
Neopatrné a zlé zaobchádzanie ju môže rozbiť
na márne kúsky.“

Recenzia:

Kristína Ježovičová zostáva aj v tejto knihe verná svojmu typickému a svojskému štýlu, ktorým sa predstavila už v diele Milenkine prsia. Čitateľovi opäť podáva príbeh vo dvoch dejových líniách – dalo by sa povedať, že aj táto kniha je akýsi „príbeh v príbehu“. Na povrch sa dostávajú staré krivdy a tajomstvá, ktoré dejom kvalitne zamávajú. Znova sa stretávame so svojskou tínedžerkou Stelou, ktorá sa zo dňa na deň zmenila na osobu túžiacu po samote a pokoji. Najlepšieho priateľa Viktora „poslala k vode“ a so svojím trápením sa rozhodla vyrovnávať vo svojom vnútri. Kladie si dokola tú istú otázku – ako pomôcť nevlastnej matke, ktorá bojuje s rakovinou prsníka? Časom pochopí, že úplnou izoláciou nikomu nepomôže. Preto sa snaží o obnovu krehkého priateľstva s Viktorom. Teraz ju s ním totiž spája čítanie záhadného príbehu o ťažko chorej Emily, ktorý jej ešte v minulej časti dala v čakárni u plastického chirurga neznáma žena. To, ako ju tento príbeh napokon ovplyvní určite nečakala…

„Ach tá láska. Je ako drahá porcelánová šálka. Krásna, kým ju máte vystavenú na poličke. No keď z nej pijete príliš často a obľúbite si ju, stále je tu hrozba, že vám vypadne z rúk a rozbije sa. A potom prídu výčitky… Keby zostala na poličke… Keby som nedostala rakovinu, ktorá lásku rozbila…“

Som známa tým, že nikdy som historické romance ako knižný žáner nevyhľadávala. Keď sa mi však do rúk dostala kniha Milenkine prsia, pri ktorej som najskôr nemala ani šajnu o tom, že je to historická romanca, bola som nadšená. Keďže autorka nechala pri prvej knihe otvorený koniec, bola som veľmi zvedavá ako sa vyvinú osudy jednotlivých postáv a akým spôsobom bude celý príbeh zavŕšený. Hoci Porcelánová láska je voľným pokračovaním románu Milenkine prsia, odporúčam ich čítať v poradí, v akom vyšli. Myslím si, že čitateľ sa tak lepšie zorientuje v postavách, ako aj v samotnom deji.

V prvom rade musím povedať, že obálka ma očarila už na prvý pohľad. Pripravte sa, že naživo vyzerá ešte krajšie a dokonalejšie, ako na obrázku.

Táto kniha ma opäť utvrdila v tom, že autorkin štýl písania je jedinečný a nezameniteľný. Hoci ide o vážnu tému, občas spozorujete aj jemnú iróniu alebo nadhľad, s akým autorka podáva niektoré situácie. I napriek tomu, že kniha je zaradená medzi historické romance, postavy v nej sú na dnešné pomery vykreslené veľmi realisticky a uveriteľne. Stela je prototypom ženy, ktorá preukazuje oddanosť rodine a láske. Na druhej strane, Emily dáva najavo svoju hrdosť, ktorá ju núti nevzdať sa a bojovať.

Aj tentokrát sa v určitých okamihoch prenesiete do obdobia prvej polovice 19. storočia v Anglicku. Obdivujem, ako sa autorke na striedačku podarilo plynule prechádzať od jedného príbehu k druhému, a pritom nedovoliť, aby sa v nich čitateľ stratil. Kombinácia historickej romance s románom zo súčasnosti robí z tejto knihy bez akýchkoľvek pochýb výnimočné dielo. Je zaujímavé pozorovať, ako sa postavy vnútorne vyrovnávajú so zdravotným problémom, ktorý ich zasiahol či už priamo alebo okrajovo. Navyše tu nájdete aj pár filozofických myšlienok o láske.

„… aj láska, napríklad v prázdnej púšti, nikomu nechýba a u nás je nedocenená. Lebo tak rýchlo, ako sa objaví, dokáže zmiznúť.“

Ten, kto pozná autorkinu tvorbu vie, že si nedáva servítku pred ústa. Píše o veciach tak, ako to sama vidí a cíti. Aj v tejto knihe nájdete zopár šteklivých erotických scén, ktoré však do príbehu dokonale zapadnú a určite neurazia. Nejde však o prvoplánový text. Pozorný čitateľ nájde medzi riadkami určité posolstvo, ktoré sem autorka zakomponovala. V prípade tohto diela je to jednoznačné – bojovať a nevzdávať sa. Bojovať za to, čo sme dostali do vienka len raz. Bojovať za život, aj keď nám ho rakovina ničí. Choroba človeka zasiahne celú jeho rodinu a blízkych. Bolo by naivné veriť, že tomu tak nie je. Napokon, aj v prípade Stely a Emily sa ukazuje, že bojovať sa naozaj oplatí.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem

Úryvok z knihy Porcelánová láska:

„Tak kde si bol?“ zopakovala zvýšeným hlasom. Z kúta kuchyne sa ozvalo zaprašťanie. Dedo driemal na rohovej lavici, ktorú kúpil svojej žene – babuci ako svadobný dar. Práve sa prevracal na druhý bok, nie preto, že by ho vyrušili, ale jednoducho preto, lebo potreboval zmeniť polohu. Bol takmer hluchý, preto sa nik z rodiny nezaoberal tým, že by ho mohli zo snenia prebudiť, a jeho dcéra už vôbec nie. Naučil sa spať pri jej kriku. Chrápal ako stará píla a zdalo sa, že je z toho zo dňa na deň vynervovanejšia, pretože práve hodila vláčne cesto na dosku. Len sa tak zaprášilo.

Viktor si spakruky utrel ústa a rozhodol sa, že pomôže s miešaním tvarohu do buchiet. Napchal si do úst veľkú lyžicu a preglgol ju ako nič. Tak, a už mal dostatok energie na vyčerpávajúci rozhovor:

„Bol som u Stely.“

Mama naňho vytreštila oči: „Myslela som, že sa spolu nebavíte.“

Vyhodila ma zo svojej izby, takže nemožno hovoriť o plnohodnotnom rozhovore, zareagoval v duchu. Bežne to tak robil, odpovedal jej iba v mysli, nechcel sa matke zdôverovať – Stelu mala rada, ale nie natoľko, aby jej odpustila zlé správanie voči jej synovi.

Vaľkala cesto, na chvíľu prestala a pozrela naňho: „Počul si, čo som povedala? Chvíľami mám pocit, že so mnou schválne nekomunikuješ.“

„Vedela si to?“

„Daj sem ten tvaroh! Čo či som vedela? Nerozumiem.“

„Vedela si, že Stelinej mame odrezali prsník kvôli rakovine,“ skonštatoval.

Zobrala od neho misku a položila ju. Bola štíhla a vysoká a Viktor sa podal na ňu.

„Asi… asi som ti to zabudla povedať.“

„Zabudla si mi povedať, že mama mojej… Stelina mama bola vážne chorá.“

„Je to jej nevlastná mama.“

Viktor si odfrkol: „Páčilo sa ti, že ma Stela ignorovala a že sa správala ku mne ako taká krava. Pritom celý čas trpela kvôli chorobe v rodine. Ale mama…“

„Pomodlila som sa za ňu. A vidíš, pomohlo, je z toho vonku. Nechcela som ťa zaťažovať niečím, čo je uzavreté.“

„Nič, čo sa týka Stely, pre mňa nie je uzavreté. Nebol som tu pre ňu v lete a myslím, že je urazená.“

„Preboha, to dievča sa uráža v jednom kuse,“ odvrkla. „Mám ju istým spôsobom rada, ale…“

„Ale čo?“

„Je prelietavá.“

„To je blbosť, vôbec ju nepoznáš. Hodnotíš ju podľa jej otca…“

„Ale poznám. To jej si minule kúpil tú ružu? Odkedy sa sem nasťahovala, cvičila s tebou.“

„Zďaleka nie tak ako ty.“

Vyšiel z kuchyne a nechal tam mamu stáť s otvorenými ústami, zatvoril sa vo svojej izbe na poschodí. Od zvedavosti išla prasknúť, no Viktor nemienil povedať, že ten kvet kúpil spolužiačke Dane, ktorá ho priťahovala, a myslel si, že s ňou bude mať milostný vzťah. No dobre, to si nemyslel. Dúfal aspoň, že získa prax v bozkávaní. A od koho iného, ak nie od Dany? Mala skúsenosti. No dobre, bolo to od neho hlúpe. Chcel len zabudnúť…“

 

Viac info o tomto titule nájdete tu:

Prečítajte si aj: