Kniha Milenkine prsia je ďalším románom z pera slovenskej autorky Kristíny Ježovičovej. Keď ste knihu prvýkrát uvideli, tiež ste si pomysleli, že ide “len” o ďalší z radu jednoducho pochopiteľných erotických románov? Bola som na tom podobne. Čítajte však ďalej. Snáď vás moje písmenká presvedčia o opaku.

 

VYDAVATEĽSTVO: Marenčin PT
ROK VYDANIA: 2016
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 192
VÄZBA: brožovaná

 

Recenzia: 

Ako som už spomínala vyššie, obálka je pravdepodobne prvá vec, ktorá udrie čitateľovi do očí. Nenechajte sa však oklamať. Nejde totiž o obyčajný erotický román, hoci intimita a s ňou súvisiace témy, sú pevnou súčasťou tohto diela.

Autorka nám v románe ponúka dve dejové línie – dva príbehy. To, čo majú spoločné, si čitateľ uvedomí pravdepodobne až po prečítaní celej knihy. V kratšom úvode nám autorka predostiera obraz Slovenska v 21. storočí. Oboznamuje nás s príbehom Stely a Viktora, ktorí boli kedysi najlepšími priateľmi. Stela sa však časom stáva úplne iným človekom. Prestáva komunikovať a Viktor, ktorý jej čudnému správaniu vôbec nerozumie, sa musí uspokojiť s jej úsečnými odpoveďami.

 

“…od priateľstva nie je ďaleko k nepriateľstvu. Najmä keď sa pokúša priateliť takmer dospelý chlap s takmer dospelou ženou. Cítil, že jej nerozumie, a priepasť medzi nimi nemala veľkú vzdialenosť, no bola enormne hlboká. No škoda len, že on netušil, čo sa vlastne udialo.”

 

Stela sa však stáva nepríjemnou a mrzutou osobou aj vo vzťahu k iným ľuďom vo svojom okolí. Čitateľ sa následne dozvedá, že jej správanie je ovplyvnené chorobou jej nevlastnej matky, ktorá v jej dôsledku prišla o prsník. Stela cíti bolesť, uzavrie sa do seba a pomaly ale isto zaneviera na chlapov. Zaumieni si, že za každú cenu musí do svojej rodiny prinavrátiť harmóniu a domnieva sa, že kúpou umelých pŕs sa všetko napraví. V čakárni u plastického chirurga sa však zhodou okolností stretáva s niekým, kto jej prostredníctvom poskytnutej knihy ukáže, na čom v živote skutočne záleží.

Na tomto mieste sa už začína druhý príbeh. Prenesieme sa do 18. storočia na Slovensku, a následne do 19. storočia v Anglicku. Od tohto momentu sa čitateľ zahĺbi do úchvatne napísanej historickej romance. Táto skutočnosť ma naozaj veľmi prekvapila. Nikdy som tento knižný žáner nevyhľadávala a musím sa priznať, že v tomto ohľade bola táto kniha moja prvotina.

V druhom príbehu sa stretávame s ďalšou hrdinkou Emilly – milenkou zámožného Josepha. Tá túži po vzdelaní, číta veľa kníh. Napriek tomu si vo svojom živote zvolila rolu ženy, ktorá bola v tom období len bezvýznamnou a menejcennou figúrkou.

 

Zdroj: pixabay.com

 

Myslím si, že čaro tejto knihy spočíva v tom, že podľa jej samotnej obálky by len málokto dokázal na prvý pohľad uhádnuť, o čom v skutočnosti tento príbeh je. Erotický podtón je síce prítomný na viacerých miestach, avšak pointa celej knihy je skrytá niekde úplne inde. Nejde o žiadne presladené dielko alebo jednoduchý príbeh s čisto ľúbostnou tematikou, nakoľko kniha je aj odrazom dnešnej reality.

Autorka píše plynulo, dejové línie sa navzájom nestriedajú a všetko spolu tvorí jedno kvalitné a vierohodné dielo. Častokrát som mala pocit, že sa sama skutočne nachádzam v období o niekoľko stoviek rokov dozadu. Určite to bolo aj tým, že autorka využila historizmy, všetko opisuje veľmi nenásilne a pútavo. Oceňujem to, že jej štýl písania je svojský, s bohatou slovnou zásobou a v knihe sa občasne mihol aj náznak jemného humoru a irónie. Táto plynulosť mala za následok, že akonáhle som sa začítala do historickej romance, ku koncu knihy som si už dejovú líniu zo súčasnosti príliš nepamätala.

Hrdinka Stela má napriek všetkému môj obdiv. Postoj 17-ročného dievčaťa bol naozaj vyzretý, i keď s ohľadom na svoje okolie možno nie práve príliš racionálny. Pokiaľ však niečo vnútorne cítime, ovláda nás to do určitej miery všetkých, aj keď sa tomu niekedy vehementne bránime. Táto kniha ostane v mojej mysli ešte nejaký ten čas. Uvedomila som si, že následky ochorenia nie sú len fyzické, ale predovšetkým psychické. Ťažko sa s niečím takým vyrovnať, asi sa to ani reálne nedá, nech by sa človek akokoľvek snažil. Určite je však veľmi dôležitá láska a spolupatričnosť, i keď vnútorný pocit sa väčšinou oklamať nedá.

A na záver ešte jedno upozornenie. Kniha je ukončená frázou: “Koniec prvej časti”, čo niektorých čitateľov možno trošku aj pobúri, nakoľko príbeh bol dosť useknutý. Mne osobne to nejako extra nevadilo. V každom prípade sa už teraz teším na pokračovanie príbehu, ktoré autorke už onedlho vychádza vo vydavateľstve Elist pod názvom Porcelánová láska.

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem autorke.

 

 

Úryvok z knižky Milenkine prsia:

“Stelka, ty si sa s Viktorom rozišla?” spýtala sa jej odrazu. Snažila sa vyzerať čo najveselšie, hoci jej útroby zvieral pocit nevoľnosti. 

“Čože? S tým de…” vyprskla ako divá mačka, no vzápätí sa zarazila uprostred vety, pretože na ňu jej nevlastná mama karhavo zazrela. Neznášala, keď sa dievča správalo nespôsobne, no napriek tomu si vyčítala, že sa snaží premeniť ju na svoj odraz. Stela bola totiž prchká a emotívna po svojom otcovi. Často si musela dávať pozor, aby svojho muža a dcéru nevytočila neprimeranou otázkou. “Tak čo sa medzi vami stalo? Ste predsa spolužiaci a dobrí kamaráti.”

“Prepáč. Boli sme kamoši.” 

“A čo sa stalo?”

“Vlastne… Ani nič. Všetci naokolo mi pripadajú malicherní. Vlastne ani nie je o čom hovoriť.”

Sadla si k Stele na zem a stisla jej ruku. “Mrzí ma, že sa tebe i Maxovi tak málo venujem. Že sa s tebou viac nerozprávam. Celý svet sa točil okolo mojich prsníkov, však? Nikdy by som si nemyslela, že im bude prikladaná toľká dôležitosť. No pre mňa nie sú… podstatné… Možno by ti nenapadlo kupovať mi prsia, keby otec…”

“Ak by sa dalo, darovala by som ti svoje!” zvolala oduševnene. Chcela by, aby bolo všetko tak ako predtým.”

(Navštívené 47-krát, 1 návštev dnes)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *