RECENZIA: Alice Feeney - Niekedy klamem

VYDAVATEĽSTVO: Aktuell
ORIGINÁLNY NÁZOV: Sometimes I Lie
PREKLAD: Marína Gálisová
ROK VYDANIA: 2021
ŽÁNER: Psychologický triler
POČET STRÁN: 272
VÄZBA: pevná s prebalom

„Volám sa Amber Reynoldsová.
Mali by ste o mne vedieť tri veci:
1. Som v kóme.
2. Môj manžel ma už nemiluje.
3. Niekedy klamem.“
(str. 7)

O knihe

Amber, 35-ročná rozhlasová moderátorka, sa ocitá v nemocnici. Jej zmysly sú úplne paralyzované. Nevie, čo sa stalo, nedokáže sa pohnúť, niečo povedať či otvoriť oči. Počuje však rozhovory ľudí, ktorí sa okolo nej pohybujú, pričom tí ani len netušia, že ich vníma.

Aj keď ju občas prepadnú nečakané záblesky spomienok, nedokáže si ich dať vôbec do súvisu. Tuší však, že s tým, čo sa jej stalo, má niečo spoločné jej manžel.

Kto je zodpovedný za nehodu, pri ktorej Amber takmer prišla o život? A kde je vlastne hranica medzi pravdou a klamstvom?

„Nemôžem otvoriť oči. Nevládzem sa pohnúť. Ani prehovoriť. To slovo prebuble na hladinu, pri náraze na ňu praskne a ja viem, že je to pravda…
Kóma.“
(str. 11)

Môj názor

Dielo Niekedy klamem je debutom britskej autorky Alice Feeney, ktorá dlhodobo pôsobila v spravodajskej spoločnosti BBC ako novinárka. So svojím psychologickým trilerom zožala úspechy po celom svete, dokonca by sa mal dočkať aj seriálového spracovania, v ktorom si hlavnú úlohu zahrá Sarah Michelle Gellar.

Kniha už na prvý pohľad zaujme pútavou obálkou s temným až mysterióznym nádychom. Dá sa povedať, že presne taký je aj celý príbeh, ktorý sa pod ňou ukrýva. Ten je podávaný prostredníctvom troch dejových línií – obdobie týždeň pred osudnou nehodou, súčasnosť, teda paralyzovaný stav Amber na nemocničnom lôžku, a napokon sa čitateľ oboznamuje s obsahom denníkov z detstva spred vyše 20 rokov.

Tento štýl nepôsobí rušivo, všetky linky majú v knihe svoje opodstatnenie, nakoľko na to, aby ste pochopili súčasnosť, potrebujete poznať minulosť. Dôležitú úlohu tu zohráva detstvo hlavnej hrdinky, ktoré nebolo ani zďaleka ideálne.

Zo začiatku som si musela zvykať predovšetkým na samotné spracovanie, keďže text mi prišiel vcelku jednoliaty a ťažšie sa mi začítavalo. Navyše, autorka využila menej dialógov a primárne vsadila na prežívanie hlavnej postavy Amber. Jej úvahy boli občas podané náročnejšie a spočiatku mi chýbali potrebné súvislosti, verila som však, že v istom okamihu všetko do seba pekne zapadne.

„Je čoraz ťažšie odlíšiť sny od reality a z oboch mám strach. Dokonca aj keď si spomeniem, kde som, tak už neviem, v akom čase. Ráno sa rozbilo a už nerozoznám ani popoludnie alebo večer. Utiekla som času a želám si, aby si ma znovu našiel.“ (str. 63)

Autorka sa s čitateľom doslova hrá, všetko odkrýva len veľmi pomaly a postupne. Stretnete sa tu so zvláštnymi a svojskými postavami, ktorých je tu síce naozaj minimum, avšak pri každej sa budete zamýšľať nad tým, či sa vôbec niektorej z nich dá skutočne dôverovať. Okrem toho, že sa na povrch dostávajú skutočnosti ohľadom nie príliš ideálneho manželského vzťahu, každá postava má svoje vlastné tajomstvá.

Predovšetkým v poslednej tretine na vás autorka vychrlí množstvo skutočností, ktoré môžu byť na prvý pohľad dosť mätúce. Všeobecne je príbeh popretkávaný viacerými zvratmi či prekvapeniami. Keď som si už myslela, že posledných cca. 40-50 strán bude len akýmsi „doklepnutím”, mýlila som sa. Záver ma prekvapil predovšetkým svojou akčnosťou, nakoľko som po celý čas bola zvyknutá na to, že dej plynie len veľmi pomaly.

Knihu Niekedy klamem odporúčam milovníkom náročnejších psychologických trilerov, pri ktorých je do istej miery potrebné čítať aj medzi riadkami. Celým príbehom vás budú sprevádzať klamstvá či tajomstvá, ktorých sa však pravdepodobne úplne nezbavíte ani po otočení poslednej stránky. Z môjho pohľadu totiž ani záver neprináša uspokojivé vysvetlenie a všetko ponecháva na fantázii či dôvtipe čitateľa. Mne sa v mysli zakorenil mierny chaos, neistota a úvahy nad tým, kde je skutočná hranica medzi pravdou a lžou.