RECENZIA: Shelley Read – Plyniem ako rieka

od | 23. marca 2024 | Recenzie

Román Plyniem ako rieka od americkej autorky Shelley Read je inšpirovaný skutočnými udalosťami, ktoré sprevádzali zničenie mestečka Iola v 60. rokoch 20. storočia, nachádzajúceho sa v okrese Gunnison v americkom štáte Colorado. Chvíľu som váhala, či po tejto knihe siahnuť, nakoľko historické romány príliš často nečítam. No neodolala som a nemohla som urobiť lepšie.


Mestečko Iola, Colorado.

Sedemnásťročná Victoria Nashová dospieva po smrti matky ako jediná žena obklopená mužským osadenstvom. Robí všetko pre blaho rodinnej broskyňovej farmy a jej obyvateľov, no zároveň bojuje za presadenie vlastných rozhodnutí a snaží sa nájsť si svoje miesto vo svete.

Jedno októbrové popoludnie a osudové stretnutie na rohu ulice prevráti jej dovtedajší život naruby. Wilson Moon, mladý indiánsky tulák, ktorého vyhnal kmeň z rodnej krajiny, sa stáva jej prvou, no zakázanou láskou. Spája ich veľká vášeň a akékoľvek nebezpečenstvo sa snažia čo najviac vytesniť.

Keď však dôjde k tragédii, Victoria pod vplyvom ťaživých okolností uteká do hôr, ktoré jej poskytnú drsné, no potrebné útočisko. Dokáže sa opäť postaviť na nohy a nájsť silu napredovať napriek všetkému, o čo ju život pripravil?

„Plynúť vpred cez prekážky nebol celý môj príbeh. Pretože rovnako ako rieka, aj ja som zbierala po ceste všetky drobné kúsočky, ktoré ma spájali s okolitým svetom.“ (str. 316)

 

Vydarený debut

Kniha Plyniem ako rieka ma v prvom momente zhypnotizovala jemnou maľovanou obálkou (ktorá je naživo ešte krajšia), a následne ma upútala aj anotáciou. Prebal knihy hlása, že ide o „ohromujúci debut“ a ja nemôžem inak, než s týmto označením do bodky súhlasiť.

Vzťah Shelley Read k písaniu a literatúre je nepopierateľný, nakoľko takmer tri desaťročia pôsobila ako univerzitná docentka, kde sa tejto oblasti aktívne venovala. Od prvej stránky ma oslovil poetický jazyk a citlivo volené slová. Často som sa pozastavila nad peknými myšlienkami, ktoré majú v texte bohaté zastúpenie a dokážu v čitateľovi silno zarezonovať.

 

„Všetci do jedného sme si podobní, ak už pre nič iné, tak pre ten mučivý a krásny spôsob, akým rastieme nepredvídateľne kúsok po kúsku, padáme, dvíhame sa z trosiek, znova vstávame a dúfame v to najlepšie.“ (str. 316)

 

Príbeh plynie postupne a pomaly, jednoducho tak, ako plynie aj samotný život. Hoci ja v knihách vyhľadávam skôr väčšiu dynamiku, v tomto prípade mi pomalšie tempo absolútne neprekážalo. Autorka sa nesnaží vyvolať v čitateľovi emócie za každú cenu, ale darí sa jej to úplne prirodzene. Úzko prepája vykreslenie osudov jednotlivých postáv s opismi prírody, a to nielen tej láskavej a krásnej, ale aj drsnej a nehostinnej.

 

Silný životný príbeh 

Autorka rozdelila príbeh do viacerých častí, pričom každá sa venuje rôznym časovým obdobiam v rozmedzí rokov 1948 – 1971. Victoria sa v rámci rozprávania vracia aj do minulosti, ohliada sa za životom retrospektívne a oživuje spomienky. Je to silná a odhodlaná ženská hrdinka formovaná vzostupmi a pádmi, ktoré od obdobia dospievania pravidelne zažívala.

Navyše, situáciu jej neuľahčoval ani jej problémový brat Seth, z ktorého išiel strach, temnota a nebezpečenstvo, a ktorého temperament dokázala skrotiť len matka. Victoriin osud ma nenechal chladným, prežívala som s ňou úplne všetko od prvej stránky po poslednú a držala som jej palce, aby sa dokázala presadiť, nájsť svoj pokoj a šťastie.

 

„Niekedy sa žena rozdelí na dve. Niekedy tá jej časť, ktorú vidia ostatní, sedí strnulo na lavičke s patričnou dávkou dôstojnosti a zmierenia, keď niekto, koho miluje, odchádza, zatiaľ čo v tej istej chvíli jej druhá časť, ktorá je uzavretá pred svetom, kričí, uháňa, pevne sa drží, vrhá sa a prosí tú milovanú osobu, aby zostala.“ (str. 298)

 

Autorka sa v knihe dotýka viacerých dôležitých či náročnejších tém. Dáva do kontrastu nový život, starnutie a umieranie, ukazuje prirodzené plynutie a kolobeh života. Venuje sa sile materstva a materinskej láske, ťažšiemu a nenaplnenému detstvu, hľadaniu motivácie a miesta v živote, láske k prírode či vidieku. Postavy nešetrí, skúša ich a nadeľuje im veľa rán osudu.

Knihu Plyniem ako rieka odporúčam milovníkom emotívnych životných príbehov s prvkami rodinnej drámy, ktoré sú poprepájané s históriou. Je to príbeh o vzťahoch, zakázanej láske, pomoci druhým, ale aj o odsúdení, predsudkoch či rasizme. Osobne ma už dosť dlho nejaká kniha z románového žánru natoľko nepohltila a nezasiahla. Kým som sa stihla spamätať z jednej emócie, autorka mi naservírovala ďalšiu. Verím, že v najbližšej dobe príde s ďalším zaujímavým príbehom, po ktorom ja určite siahnem.

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem

VYDAVATEĽSTVO: Lindeni (Albatros Media)
ORIGINÁLNY NÁZOV: Go as a River
PREKLAD: Martina Antošová
ROK VYDANIA: 2024
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 336
VÄZBA: pevná s prebalom

 

Prečítajte si aj:

RECENZIA: Hana Repová – Súkromné problémy: Tina

RECENZIA: Hana Repová – Súkromné problémy: Tina

RECENZIA: Matt Logelin – Dva bozky pre Maddy

RECENZIA: Matt Logelin – Dva bozky pre Maddy

RECENZIA: Lucia Braunová – Milovať je zakázané

RECENZIA: Lucia Braunová – Milovať je zakázané

RECENZIA: Nita Prose – Chyžná

RECENZIA: Nita Prose – Chyžná

RECENZIA: Fiona Barton – Vdova

RECENZIA: Fiona Barton – Vdova

Nájdete ma aj na:

Práve čítam:

Pridajte sa k nám 🙂