Andrea Rimová – Popol a hriech

Slovenská autorka Andrea Rimová je už niekoľko rokov známou a obľúbenou tvárou vydavateľstva Motýľ, v ktorom jej vyšlo spolu už 7 románov. Kniha Popol a hriech je v poradí 8.my román, o ktorom čitatelia tvrdia, že je iný ako ostatné.

Nakoľko v mojom prípade išlo o prvotinu od tejto autorky, nemám príbeh s čím porovnávať, ale už teraz viem, že siahnem aj po jej ďalších dielach.

 

VYDAVATEĽSTVO: Motýľ
ROK VYDANIA: 2016
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 320
VÄZBA: pevná

 

Recenzia: 

“On, ona a nesplnené sny.
Mrazivý strach z ohňa.
Desivé tajomstvá.
Ak veríte na náhody, nepochopili ste silu osudu.”

 

Sila priateľstva, lásky a obety pre toho druhého. Týmito slovami by sa podľa mňa dala stručne vystihnúť podstata celého príbehu.

Autorka hneď od prvej stránky vťahuje čitateľa do deja, vynecháva zbytočne zdĺhavé opisy. Práve preto mi kniha prišla hneď od samého začiatku veľmi čtivá a zaujímavá.  Hlavná hrdinka Zora má krásny vzťah so svojou mamou, riaditeľkou zariadenia pre seniorov, kam ju chodí z času na čas navštevovať. Tu sa stretáva so starým pánom Ernestom, s ktorým ju okrem spoločnej vášne ku knihám spája ešte omnoho viac. Časom sa medzi nimi vytvorí krásne a úprimné priateľské puto.

 

“Čas s ním pre mňa znamenal veľa. Bol mojím priateľom, s ktorým som sa vedela zhovárať takmer o všetkom. Nevysmieval sa mi ani ma neodsudzoval. Mala som pocit, že zo mňa prostredníctvom múdrych rád modeluje lepšieho človeka.”

 

Zora si však začne uvedomovať, že o svojom novom priateľovi vie v skutočnosti veľmi málo a často ju svojimi reakciami dokáže vydesiť. Po tom, ako sa dozvedá o Ernestovej nevyliečiteľnej chorobe, rozhodne sa pátrať po jeho minulosti. Domnieva sa, že by ho to mohlo na sklonku jeho života potešiť. V konečnom dôsledku však sama ostáva ohromená tým, čo všetko postupne vypláva na povrch…

 

Zdroj: pexels.com

 

Už samotná obálka naznačuje, že táto kniha v sebe ukrýva príbeh popretkávaný rôznymi tajomstvami, ktoré ostali nevyslovené. Starec Erny je vykresľovaný ako typický “dobrák od kosti”, ktorého život je poznačený trpkými spomienkami a hriechmi minulosti. Zorka, úprimné a dobrosrdečné dievča, ktoré mu chce v dobrej viere urobiť radosť, sa napokon zamotáva do jeho príbehu viac, ako by to na začiatku očakávala. Otvára Ernyho trinástu komnatu a zisťuje, že všetko môže byť úplne inak, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Zdanlivo nesúvisiace veci a situácie jej začnú napokon dokonale do seba zapadať.

Autorka v tomto príbehu kladie dôraz na opis medziľudských vzťahov. Nevšedným priateľstvom starca s dievčaťom nám ukazuje, že silné puto môže vzniknúť bez ohľadu na vekový rozdiel. Podstatná je vzájomná oddanosť v situáciách, ktoré prináša sám život. Autorke sa podarilo dokonale skĺbiť bežný život Zorky so životom staršej generácie.

Musím povedať, že táto kniha bola pre mňa milým prekvapením. Je písaná jednoduchým, ale veľmi pútavým štýlom. Páčilo sa mi, že autorka nás oboznamuje s Ernyho minulosťou postupne a v jednotlivých kapitolách vždy odkrýva len časť informácií. Tak udržiava čitateľa v napätí až do samotného konca knihy, v ktorom sa všetko pekne vykryštalizuje a nie je potrebné, aby si čitateľ robil nejaké domnelé závery. Samozrejme, príbeh je miestami aj dosť smutný, obsahuje však pekné myšlienky na zamyslenie. Najviac ma dostal asi epilóg, ktorý je nabitý silnými emóciami.

Knihu Popol a hriech odporúčam čitateľom, ktorí za samotným príbehom hľadajú možno aj niečo viac. Román v sebe ukrýva viacero pasáží, ktoré vás nepriamo donútia zamyslieť sa nad vlastnými vzťahmi s inými ľuďmi, ale aj tými, ktoré máte možnosť pozorovať vo svojom okolí. A nezabudnite: náhody neexistujú!

 

 

Úryvok z knihy Popol a hriech:


“Tú knihu som si veľmi prial prečítať,” prešiel po nej prstom. “Dokonca som ju aj vlastnil.”
Z jeho tváre sa náhle vytratil úsmev.
“Takže si ju čítal?” opýtala som sa sklamane.
“Nestihol som.”
“Prečo? Kde je tá kniha, keď vravíš, že si ju vlastnil?”
“Zhorela…” zašepkal a na jeho tvári som uvidela zlosť.
Odrazu vyzeral celkom inak. Bola som zvyknutá na jeho úsmev, na úškrn, prekvapenie, veselosť, ale negatívneho či nahnevaného som ho videla zatiaľ iba raz, aj to len na zlomok času. Hnev v jeho očiach vo mne na chvíľu nabúral všetky ideálne predstavy o rozprávkovom deduškovi so zlatým srdcom.
Čo je? Prečo sa mi nedívaš do očí, ale máš neprítomný pohľad?
Sršala z neho nenávisť, z ktorej ma mrazilo. Cítila som na rukách husiu kožu. Napätie v izbe sa dalo krájať. Chcela som vedieť, prečo a kedy zhorela tá kniha, ale nemala som odvahu prehovoriť. Erny sa nachádzal v inom svete a nechcel ma doň vpustiť. Ani som nevedela, či o to mám vôbec záujem.” 

(Navštívené 95-krát, 1 návštev dnes)

A aký je váš názor? Podeľte sa so mnou ;)

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.