RECENZIA: Eva Hrašková & Kristína Ježovičová – Sestra

Slovenské autorky Eva Hrašková a Kristína Ježovičová sa spojili, aby na slovenský knižný trh priniesli niečo neokukané. Ako dopadla ich spolupráca?

VYDAVATEĽSTVO: Motýľ
ROK VYDANIA: 2016
ŽÁNER: Detektívka / Triler
POČET STRÁN: 256
VÄZBA: pevná

 

“Cítim, že nenašla svoj pokoj.
Nenájde ho, kým nebude potrestaný ten, kto ju zabil…”

 

Recenzia:

Mladý pár objaví v rámci svojej dobrodružnej cesty mŕtvolu mladej ženy. Miesto, kde k nálezu došlo, však nie je žiadnou neznámou. Krvavé šenky sú opradené viacerými hrôzostrašnými historkami, ktorým miestni, ale aj ostatní, skutočne veria. Hlavná hrdinka Rebeka Zimová, ostrieľaná psychologička, sa ani po piatich rokoch nedokáže zmieriť s násilnou smrťou svojej sestry – dvojčaťa Karin. Prípad sa však už dávnejšie zaradil medzi odložené.

Po tom, ako sa jedného dňa ocitne náhodou v blízkosti Krvavých šenkov, rozhodne sa vziať spravodlivosť do vlastných rúk, vypátrať vraha a odhaliť všetky tajomstvá sama. Neuvedomuje si, že do hry vsadila všetko – zanedbáva priateľa a hrozí jej vyhadzov z práce. Jej psychika je veľmi otrasená, prenasledujú ju spomienky a od tejto chvíle sa stáva prípadom priam posadnutá. Jej pomocným pilierom sa stáva starší muž, bývalý obyvateľ tejto tajomnej oblasti. A napokon aj záhadný mladý vyšetrovateľ, ktorý sa z neznámych príčin drží tohto prípadu zubami nechtami. Ďalšia vražda na seba nenechá dlho čakať a čím viac sa Rebeka približuje k pravde, tým je jej okolie viac podráždené. Podarí sa jej ustáť všetky nástrahy, ktoré na ňu číhajú?

 

“Čaká ju skúška odvahy. Nevie, či je až taká odvážna. Február. Ako to vtedy vraveli? Mohla tam ležať aj dva mesiace. Čas smrti sa nedal presne určiť pre zimu, ktorá telo udržala v pôvodnom stave, a pre vápencovú pôdu…”

pixabay.com

Myslím si, že kriminálne príbehy zo slovenského prostredia nie sú na našom knižnom trhu zatiaľ natoľko populárne ako klasické romány s romantickým, príp. erotickým nádychom. O to viac si cením knihy, ako je napríklad aj táto.

V prvom momente mi padla do oka výrazná obálka, ktorá len máloktorého milovníka záhad a krimi nechá chladným. Už anotácia sľubuje zaujímavé a napínavé čítanie. V úvode nás autorky prenesú do minulosti, hoci len na veľmi krátku dobu. Následne sa dej prenesie do prítomnosti, t.j. o pár rokov neskôr. Osobne som hneď zo začiatku mala trošku problém práve s úvodom. Nedokázal ma ihneď vtiahnuť do deja tak, ako som u väčšiny kníh tohto žánru zvyknutá. Na túto skutočnosť som však zabudla hneď po tom, ako sa príbeh začal rozbiehať.

Kniha sa vo všeobecnosti čítala veľmi dobre a ľahko. Dejová línia je síce vystavaná jednoducho, avšak dokonale premyslená zápletka vás núti čítať stále ďalej. Autorkám sa podarilo vyskladať príbeh, v ktorom sa v tom správnom pomere stretli prvky krimi, trileru, romantiky a ľahkej erotiky. Táto kniha je tiež dôkazom toho, že obe autorky sú veľmi dobre zohraté. Dej pôsobí jednoliato a čitateľ len ťažko odlíši, ktoré časti príbehu, ktorá autorka napísala.

 

 

Zaujalo ma spojenie vyšetrovania prípadu s riešením citových väzieb jednotlivých postáv. Autorky sa sústredili na ich vnútorné prežívanie a v niektorých častiach príbehu vyplávali na povrch zaujímavé spojitosti, o ktorých čitateľ zo začiatku nemohol ani tušiť. Práve tieto poprepletané vzťahy, ktoré sa menia a vyhrocujú takmer v každej kapitole, vás udržia v napätí až do samého konca.

Mne osobne viac “duchariny” v tomto prípade nechýbalo. Takto mal pre mňa príbeh omnoho reálnejšie kontúry a slovenské prostredie tento pocit len umocňovalo. To, že autorkám skutočne záležalo na tom, aby mal čitateľ z danej knihy autentický zážitok svedčí aj fakt, že príbeh je doplnený o viacero historiek z oblasti Krvavých šenkov. To, že zápletka bola premyslená do detailov som zistila, keď som si uvedomila, že bolo len veľmi ťažké odhadnúť, komu zo všetkých postáv možno skutočne veriť a kto je len “podhodenou” figúrkou, ktorá by ma mala zmiasť. Keď som si už myslela, že tuším, kto by za tým všetkým mohol byť, ďalšie dejové zvraty ma z tohto môjho tušenia veľmi rýchlo dostali.

Kniha Sestra je napísaná bez zbytočných omáčok, dialógy sú k veci a priznám sa, že koniec som už čítala so zatajeným dychom. Aj keď má kniha podtitul “Krvavé šenky sú tentoraz naozaj krvavé”, nenájdete tu toľko brutality a krvavých scén, akoby sa vám možno z popisu knihy zdalo. A hoci záver sa mi zdal trochu rýchlejšie ukončený, kniha naplnila moje očakávania.

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem 


Úryvok z knihy Sestra: 

“Čert aby to vzal! Dopekla aj s nespravodlivým svetom,” po pravej strane míňala reštauráciu, v ktorej sa boli s Lukášom zohriať. Nalial do nej horúcu slepačiu polievku, ktorú aj tak na tom prekliatom mieste celú vyvrátila. Čím väčšmi sa približovala, tým rýchlejšie jej bilo srdce. Dýchalo sa jej ťažšie. Uvoľnila si všetky gombíky na kabáte, odopla bezpečnostný pás. Jediným tlačidlom vypla kúrenie. Pootvorila si okno. Ľadovými rukami silnejšie zovrela volant. Potrebovala vzduch. Čerstvý vzduch. Potrebovala sa zhlboka nadýchnuť.

Už len pár metrov ju delilo od tabule, ktorá označovala časť Lehoty, ktorú z duše nenávidela. Rádio v aute stratilo signál. Ničil ju šum, ktorý sa ozýval z reproduktorov. Prišlo jej nevoľno. Vedela, že musí okamžite zastať, inak sa stane nešťastie. Rovnako vedela, že nemá fyzický problém, že je to trauma, ktorú nedokázala prekonať. Toto miesto na ňu dýchalo smrťou a tá mala Karininu tvár. Psychická bolesť je často horšia a ťažšie liečiteľná ako fyzická. O tom vedela svoje, no absolútne to nedokázala kontrolovať. S roztrasenou rukou stlačila výstražný trojuholník, no napokon ho impulzívne stisla ešte raz a rozhodla sa, že nebude zmätkovať v tomto nečase a auto zastavovať pri krajnici. Načiahla sa za taškou na sedadle spolujazdca a lovila v nej. Zrak upierala pred seba.

“Všetko je v poriadku. Nebudem sa tam pozerať. Budem sledovať len cestu. Nič iné, iba cestu,” mumlala si popod nos medzi dúškami perlivej minerálky, ktorými si ovlažovala pery.

“Všetko je v poriadku,” opakovala si dookola, zhlboka sa nadýchla. Napočítala do päť, potom všetok vzduch vydýchla. Zopakovala to ešte dvakrát. Dychové cvičenia radila všetkým svojim klientom na zníženie stresu. Nie vždy však zaberali podľa jej predstáv a štúdií, praktizovaných na vybraných vzorkách ľudí v krízových situáciách. Keď sa trošku uvoľnila, privrela okno, aby neprechladla. Po toľkých rokoch ešte stále potrebuje využívať rady psychiatra, ktorého pomoc vyhľadala, keď sem zavítala po prvýkrát. Po toľkých rokoch ešte stále spomienky spaľujú. Zažmurkala. Obraz Karin spred auta zmizol…”

 

Viac info o tomto titule nájdete tu:

alebo

Podeľte sa zo mnou o vás názor :)

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.