RECENZIA: Eva Hrašková – Mrazivá odplata

VYDAVATEĽSTVO: Naše vojsko
ROK VYDANIA: 2019
ŽÁNER: Triler / Detektívka
POČET STRÁN: 232
VÄZBA: pevná s prebalom

 

„Za niektoré boliestky si v živote môžeme sami.
Iné sú výsledkom akejsi neľahkej hry osudu.“ (str. 12)

 

O knihe:

Partia ôsmich mladých ľudí si na poslednú chvíľu zoženie chatu, kde má v pláne osláviť Silvestra a privítať nový rok. Tá sa však nachádza v blízkosti malej obce pod Tatrami, kde pred 20. rokmi mizli ženy, ktoré páchateľ najskôr znásilnil a následne zaškrtil. V súčasnosti je však už tento sériový vrah mŕtvy.

Chata, ktorú sa kamarátom podarí zohnať, je v danom období voľná ako jediná. Hoci im to príde prinajmenšom zvláštne, s nevôľou, no vidinou spoločne stráveného času, sa na ňu napokon vyberú. Ako sa však dalo očakávať, nebola to náhoda. Mladým návštevníkom veľmi skoro začnú strpčovať život nevysvetliteľné udalosti. A hlavne, ako je možné, že v jedno mrazivé ráno mizne bez stopy ďalšia mladá žena?

 

„Dnes vie, že ak by vtedy pevne trvala na svojom, nič z toho, čo spustila povianočná lavína, by sa nikdy nestalo.“ (str. 17)

 

Môj názor:

S tvorbou slovenskej autorky Evy Hraškovej som sa po prvýkrát stretla pri trileri Sestra, ktorý napísala spolu s ďalšou slovenskou autorkou Kristínou Ježovičovou. Obe vtedy ukázali, že ich spolupráca bola správnou voľbou a dokážu vytvoriť príbeh, pri čítaní ktorého bude mať čitateľ zimomriavky. Nepochybne k tomu dopomohol aj fakt, že príbeh sa odohráva na mieste s názvom Krvavé Šenky, ktoré je samo o sebe opradené mnohými legendami či záhadnými, a dodnes nevysvetlenými, udalosťami (RECENZIU nájdete TU).

Keďže som od autorky dodnes nečítala žiadny (ženský) román, jej tvorbu vnímam aktuálne skôr v oblasti žánru krimi / triler. Od knihy Mrazivá odplata som preto očakávala príbeh plný napätia a rôznych tajomstiev. Musím sa však priznať, že som sa do nej púšťala s menšími obavami. Nie však preto, že by som slovenským autorom v tomto žánri neverila, ale anotácia knihy predostrela námet, ktorý mi v prvom momente neprišiel príliš originálny. Bola som však zvedavá na samotné autorkino spracovanie a plusom je určite aj to, že sa príbeh odohráva opäť na Slovensku.

Obálka sa z môjho pohľadu veľmi vydarila, je výrazná a zároveň sa dokonale hodí k celému príbehu. Keďže je kniha útlejšia, očakávala som, že pri tomto žánri by mohol byť menší počet strán výhodou z hľadiska dynamiky deja či stupňujúceho sa napätia. A práve to sa aj naplnilo.

Hoci bol začiatok trošku hektický, čo sa týka orientácie v postavách či prostredí, po pár stranách som už v tomto ohľade nemala žiadny problém.

 

„Zažaté svetlo v kuchyni osvetľovalo tmavú chodbu. Nik tam nestál. Netušili, odkiaľ pochádzal ten nepríjemný zvuk nesprávneho našliapnutia na parkety, boli však presvedčené o tom, že s domom nebolo niečo v poriadku.“ (str. 36)

 

Veľmi pozitívne hodnotím to, že autorka sa rozhodla pre striedanie kapitol z minulosti a prítomnosti. Na jednej strane sa jej podarilo veľmi vierohodne podať mrazivú atmosféru, ktorá bola pre ročné obdobie, v ktorom sa príbeh odohráva, príznačná. Na strane druhej dokázala postave sériového vraha Vendelína Mistríka odovzdať vlastnosti, ktoré ho ako páchateľa dokreslili naozaj uveriteľne. Spojilo sa v ňom psychické narušenie, holdovanie alkoholu či nulová schopnosť empatie vo vzťahu k okoliu.

 

Viac info o tomto titule nájdete tu:

Zaujímavé však bolo sledovať aj vzájomné vzťahy medzi kamarátmi v rámci samotnej partie. Každý z nich mal rôzny charakter, ktorý sa prejavil práve vo vypätých situáciách. A tých bolo v tejto knihe skutočne neúrekom. Hoci mali spolu za každých okolností držať, viera sa postupne mení na podlomenú dôveru a súdržnosť zase na boj o vlastný život.

Knihu Mrazivá odplata odporúčam čitateľom, ktorí obľubujú spojenie slovenského prostredia a napätia, no zároveň ich zaujíma aj pohľad do hlavy psychicky narušeného človeka. Autorka aj v tejto knihe dokázala, že tento žáner jej nie je cudzí a myslím si, že každou ďalšou knihou sa v ňom bude ešte viac zdokonaľovať.

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem