VYDAVATEĽSTVO: BRAK
EDÍCIA: Alma
ORIGINÁLNY NÁZOV: Garðurinn
PREKLAD: Ján Zaťko
ROK VYDANIA: 2022
ŽÁNER: Román / Deti a mládež
POČET STRÁN: 148
VÄZBA: pevná
„Po dlážke v obývačke sa zakrádal jesenný súmrak a načahoval sa po nábytku. Kreslo, v ktorom ešte pred chvíľou sedel ocko, vyzeralo, akoby bolo stvorené z temnoty.“ (str. 25)
O knihe
Štrnásťročná Eyja sa s rodičmi presťahuje do väčšieho bytu v novej štvrti. Chýba jej akékoľvek nadšenie či radosť. Spočiatku byt pôsobí chladne a neosobne, po zariadení nábytkom sa s ním však začína pomaly zžívať a zmierovať. Až kým si nevšimne, že priamo z okna sa pozerá na veľký cintorín plný náhrobkov a krížov.
Na pohode jej nepridáva ani kožené kreslo, ktoré si jej ocko donesie zo starožitníctva. Kým rodičia sú z nového doplnku do domácnosti unesení, Eyja cíti, že sa z neho šíri zlá energia. Navyše, časom sa ukáže, že kreslo v sebe ukrýva staré listy.
Hoci sa Eyja snaží povedať o svojich pocitoch rodičom, nikto jej nerozumie a považujú ju za precitlivenú. Až kým nestretne záhadného chlapca v modrej bunde – Sölviho, ktorý sa stáva nielen jej dobrým priateľom, ale aj dôležitou oporou. A možno aj niečím viac…
„Keď som znovu vyzrela von oknom, po chrbte mi prebehli zimomriavky. Na cintoríne som zbadala akýsi pohyb. Pri jednom hrobe stáli dve ženy. Jedna bola veľmi stará a opierala sa o chodúľku. Zdalo sa, že tá druhá jej pomáha položiť niečo k bielemu drevenému krížu. Možno by mal dnes niekto z jej blízkych narodeniny – keby bol nažive. Stará žena sa pomaly vystrela a vzhliadla priamo k môjmu oknu. Ustúpila som dozadu. Čo ak je aj ona mŕtva? Chcela som zatiahnuť závesy, ale ruky sa mi zovreli naprázdno. Ešte sme ich nestihli zavesiť. Chvíľu sme si so starou ženou hľadeli do očí. Potom som sa zvrtla a odišla do kuchyne, kde už čakal ocko s omeletou.“ (str. 11-12)
Môj názor
Islandská autorka Gerður Kristný, ktorá je držiteľkou viacerých ocenení, sa do povedomia verejnosti dostala predovšetkým vďaka svojej poézii a tvorbe pre deti. Vydavateľstvo BRAK sa rozhodlo priniesť na knižný trh slovenský preklad jej románu Tiene v kresle, ktorý vyšiel v rámci detskej edície Alma a kníhkupectvo Martinus ho zaradilo medzi „Knihy roka 2022“.
Ja som sa tejto knihe rozhodla dať šancu z viacerých dôvodov. Okrem pútavého grafického spracovania ma zaujala aj anotácia či námet, keďže som nič podobné ešte nečítala. Veľkou neznámou bola pre mňa aj islandská literatúra, preto som bola zvedavá na autorkinu fantáziu a samotné spracovanie.
Hoci už vekovo nezapadám do primárnej cieľovej skupiny žánru young adult, rada v rámci oddychového čítania siahnem aj po tomto type knihy. V prípade Tieňov v kresle je vekové odporúčanie nastavené na 12 +, čo sa odráža aj v štýle písania, ktorý je jednoduchý, priamočiary a ľahko pochopiteľný. Dá sa povedať, že taký je aj samotný dej a zápletka.
„Kútikom oka som spozorovala akýsi pohyb. Rýchlo som zdvihla zrak od úlohy. V obývačke stálo kreslo. To sa určite nepohlo ani o milimeter. O nič viac než police s knihami, televízor či DVD-prehrávač. Kreslo mohlo sotva prísť k stolu a dať si večeru. Určite som bola len príliš unavená. Odrazu som sa však pri stole necítila príjemne. Pozbierala som si školské veci a presunula sa do izby.“ (str. 55)
Od prvých stránok na vás dýchne duchovno, ktoré sa tiahne viac-menej celým príbehom. Ten je podávaný z pohľadu dospievajúceho dievčaťa menom Eyja, milujúcej dcéry, ktorá sa v obavách o zdravie a životy svojich blízkych púšťa do pátrania po pravde. Mladík Sölvi je zaujímavou postavou, v ktorej nachádza spriaznenú dušu, no zároveň je v niektorých veciach pre ňu stále veľkou neznámou.
Autorka vystavala príbeh na minime postáv, pri ich vykreslení nezachádza do hĺbky, ale zameriava sa na udržiavanie napätia a temnej atmosféry. Čitateľ preto bližšie spoznáva jednotlivých hrdinov primárne cez ich správanie a pocity. Tematicky je kniha bohatšia a má širší záber. Okrem toho, že miestami autorka odkazuje na pandémiu španielskej chrípky, ktorá zúrila na Islande v novembri 1918, dotýka sa aj otázky úprimného priateľstva, rodinných vzťahov či lásky.
Knihu Tiene v kresle odporúčam milovníkom netradičných príbehov, z ktorých vyžaruje niečo tajomné, no zároveň magické. Dokáže zaujať nielen mladších čitateľov, ale aj dospelých, ktorí radi popustia uzdu svojej fantázii a dokážu oceniť atmosféru chladného Islandu. Záverečné rozuzlenie možno nie je úplne prekvapivé alebo šokujúce, je však natoľko emotívne, že vo mne kniha ešte nejaké obdobie po jej dočítaní stále rezonovala.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu
Viac info o tomto titule nájdete TU.
