RECENZIA: Ingvild H. Rishøi - Hviezdna brána (Príbeh o Vianociach)

VYDAVATEĽSTVO: Tatran
ORIGINÁLNY NÁZOV: Stargate – en julefortelling
PREKLAD: Zuzana Bátorová – Vahančíková
ROK VYDANIA: 2022
ŽÁNER: Román / Deti a mládež
POČET STRÁN: 140
VÄZBA: pevná

„Zázraky sa stávajú,“ hovorieval školník. „Niekedy jednoducho neexistuje iné východisko, a vtedy sa stane zázrak.“ (str. 21)

O knihe

Tøyen, Oslo. V chudobnej štvrti žijú dve sestry s otcom, ktorý nepohrdne alkoholom a najradšej trávi svoj čas vysedávaním v miestnej krčme s názvom Hviezdna brána. Hoci svoje dcéry miluje a pokúša sa o abstinenčnú prestávku, dlho mu to nevydrží. Blížia sa Vianoce, opäť prichádza o prácu a dievčatá ostávajú na všetko samé.

Aby mala rodina aspoň skromný príjem na prežitie, šestnásťročná Melissa preberá zodpovednosť a vo voľnom čase pomáha predávať vianočné stromčeky. Jej desaťročná sestra Ronja za zase zapája do predaja vencov a čečiny.

„Keď človek pracuje, nemusí na nič myslieť, nič cítiť ani o ničom uvažovať. Bolo to presne tak, ako keď som tých ľudí u nás v obývačke nevnímala, hoci som ich počula. Presne ako keď som nevidela ocka, hoci som sa na neho pozerala.“ (str. 57)

Môj názor

Nórska autorka Ingvild H. Rishøi sa po prvýkrát predstavila čitateľom v roku 2007, kedy jej vyšla prvá zbierka poviedok. Tomuto žánru sa venovala ešte niekoľko rokov, až sa napokon rozhodla prísť s jej debutovým románom Hviezdna brána s podtitulom Príbeh o Vianociach, ktorý na slovenský knižný trh prinieslo vydavateľstvo Tatran.

Asi nikoho neprekvapí, že táto kniha ma priam zhypnotizovala svojou nádhernou obálkou ešte v čase, keď som ju zbadala v pripravovanom edičnom pláne. Úžasné farebné zladenie a precízna práca vydavateľstva vytvorili dielo, ktoré sa jednoducho nedalo prehliadnuť. Po prečítaní anotácie mi zároveň bolo jasné, že nepôjde o prvoplánový príbeh, ale taký, ktorý budem s najväčšou pravdepodobnosťou čítať so stiahnutým hrdlom.

Rozprávačkou je desaťročná Ronja, ktorá je svojím zmýšľaním akýmsi opakom šestnásťročnej Melissy. Kým ona stále verí a snaží sa vo všetkom nájsť aspoň iskru niečoho pekného, staršia sestra je skeptickejšia a prestáva dúfať v svetlejšiu budúcnosť. Autorke sa podarilo vykresliť detské zmýšľanie veľmi autenticky, aj preto vás dokáže príbeh zasiahnuť už od prvých stránok.

Okrem hlavných postáv sa v knihe mihne aj zopár vedľajších, z ktorých každá má svoje miesto a opodstatnenie. Vo väčšine prípadov vnášajú do príbehu spolupatričnosť, nezištnú pomoc, alebo hoci len pekné slovo, ktoré dokáže povzbudiť. Samozrejme, nájdu sa aj takí, ktorí si hľadia svoje a empatické správanie im veľa nehovorí. Ak teda po tejto knihe siahnete, dostanete reálny príbeh s reálnymi postavami, ktoré by sa pokojne mohli nachádzať aj vo vašom okolí.

„Asfalt a slnko, bol to len obyčajný asfalt a slnko. Bolo ešte len dvanásť hodín, ale ocko nekráčal normálne, obliala ma horúčava a vzápätí ma striaslo od zimy, a potom ma zbadal. Usmial sa a zdvihol ruku, tak som musela zdvihnúť ruku aj ja. Ibaže cez školskú bránu všetci všetko vidia, a vtedy som si zaželala, nech sa prepadnem pod zem. Nech prídu povodne, požiare a búrky, mohla by sa zdvihnúť voda a zaplniť ulice, mohlo by všade začať horieť, potom by si ocko už nestihol spomenúť na Hviezdnu bránu a nikto by nemal čas premýšľať o nás, museli by utekať cez celý Tøyen, preč od horiacich stromov a všetkého, čo na nich padá, nemohli by sa všetci jednoducho rozutekať a vziať svoje deti na plecia?“ (str. 65-66)

Kniha je svojím rozsahom „jednohubka“ s krátkymi kapitolami, z ktorých niektoré majú dokonca len pár riadkov. Svojím obsahom však patrí medzi tie útle príbehy, ktoré dokážu čitateľovi predať viac, než niektoré 400-stranové romány s dokonale poprepletaným dejom. Nečakajte žiadne početné zvraty či prekvapenia, ale veľa pekných myšlienok, pri ktorých sa neraz pristavíte.

Hoci má kniha prisúdený podtitul Príbeh o Vianociach, ide skôr o netypický príbeh s chladnou atmosférou, ktorý sa odohráva v období tesne pred sviatkami. Ich čaro je ale prítomné úplne všade a dotvára ho bohatá snehová pokrývka či tradičný predaj vianočných stromčekov. Prekvapil ma však samotný záver, ktorý nie je jednoznačný a každý čitateľ si ho môže vysvetliť po svojom.

Knihu Hviezdna brána odporúčam čitateľom, ktorí majú chuť siahnuť po trpko-smutnom, no zároveň láskavom príbehu zo zimného obdobia. Do popredia stavia nádej, silu medziľudských vzťahov či krásu, niekedy naivnej, detskej fantázie. Je to príbeh o vzájomnej podpore, ktorý ukazuje, že deti dokážu veriť aj vtedy, keď to dospelí už možno dávno vzdali.