RECENZIA: Lenka Miškolciová - O chýbajúcich kvetoch na okennom parapete

VYDAVATEĽSTVO: Lenka Miškolciová
ROK VYDANIA: 2023
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 176
VÄZBA: brožovaná

„Podobnosť so Shakespearovou komédiou naozaj nie je čisto náhodná.“

O knihe

Melánia a Alica. Dve najlepšie kamarátky, ktoré spolu zdieľajú nielen spoločné bývanie, ale aj pracovné prostredie v rámci korporátnej budovy, kde sídli populárny slovenský spravodajský web Jedenzmnohych.sk. Kým v pracovnej oblasti prosperujú, o osobnom živote sa to veľmi povedať nedá. A tak sa okenný parapet v byte už nejaký ten piatok nerozšíril o žiadny kvet, ktorý zvyknú kúpiť, pokiaľ má jedna z nich nejakú pánsku návštevu.

Iskrička nádeje zahorí, keď sa v práci zjaví nový šéfredaktor a nemenej príťažlivý obchoďák. Kým Melánia sa necháva okamžite strhnúť pocitmi lásky, Alica si udržiava odstup. Nový šéf jej totiž pripomenie nie príliš radostné udalosti z minulosti, ktoré zostali nedoriešené a plné otáznikov. Dokážu títo muži priniesť do života dievčat konečne niečo stále a trvalé?

Môj názor

Originálny a ťažko zapamätateľný názov, pri ktorom mi po prvom prečítaní nebolo celkom jasné, čo znamená. To bola moja prvá myšlienka, keď som zaregistrovala knihu O chýbajúcich kvetoch na okennom parapete od Lenky Miškolciovej. Ak by ste na tom boli náhodou rovnako, stačí si prečítať anotáciu, ktorá vám všetko stručne a rýchlo objasní.

To, že kniha dostala nálepku „kancelárska romanca roka“ nie je náhoda. Autorka istý čas viedla úspešný online spravodajský portál, a to, že jej je mediálne prostredie blízke, naďalej sa v ňom pohybuje a dokáže si z rôznych situácií urobiť srandu, pocítite už po prečítaní prvých stránok. Priblíži vám fungovanie a atmosféru kancelárskeho prostredia, popíše vzťahy na pracovisku, budete svedkom úsmevných doťahovačiek, ale aj budovania nových lások, či pripomenutí tých starých.

Príbeh Melánie a Alice je podávaný z pohľadu tretej osoby, tajomného rozprávača, ktorého identitu si môžete po celý čas len domýšľať. Nahliadnete do životov dvoch najlepších kamarátok, kolegýň, dôverníčok a spolubývajúcich, z ktorých je každá úplne iná, no pripravená tej druhej kedykoľvek priskočiť na pomoc. Autorka venovala viac priestoru a pozornosti postave Alici, pri ktorej sa okrajovo oboznámite aj s jej minulosťou a sklamaniami.

„V životoch dievčat boli obdobia, keď ich okná a balkón prekypovali kvetmi ako tie idylické horské domčeky v Tirolsku, z ktorých sa objemné červené muškáty priam vylievajú. No ak vám mám povedať pravdu, za posledný rok sa v dievčenskom byte neobjavil žiadny nový červený muškát, vianočná ruža ani orchidea, ba dokonca ani neškodná, maličká fialka.“ (str. 22 – 23)

Kniha má nielen útly formát, ale aj veľké písmená a kratšie kapitoly, čo z nej robí čitateľskú jednohubku, ktorá vám môže robiť spoločnosť kdekoľvek sa vyberiete. Poľahky sa zmestí do tašky a ponúkne vám milé rozptýlenie, pri ktorom si na cestách dobre oddýchnete. Mne sa čítala veľmi príjemne, dostala som od nej to, čo som očakávala, dej mal spád a nechýbala mu dynamika.

Aj keď som miestami trochu vnímala, že ide o autorkinu prvotinu, zároveň som z textu cítila lásku k písaniu, skúsenosti, zmysel pre humor a životný nadhľad. I napriek občasným smutnejším a dramatickejším situáciám či nedorozumeniam, pôsobí celý príbeh optimistickým dojmom, je plný úprimného priateľstva, lásky, pochopenia.

Knihu O chýbajúcich kvetoch na okennom parapete odporúčam čitateľom, ktorí by radi siahli po nejakej milej jednohubke, a zároveň podporili tvorbu začínajúcej slovenskej autorky. Nemusí byť výsostne vnímaná ako letná oddychovka, myslím si, že sa hodí do akéhokoľvek obdobia. Autorka ponechala príbehu otvorený koniec, a ja som veľmi zvedavá na pokračovanie, keďže som si už hlavné hrdinky stihla obľúbiť.