RECENZIA: Lucia Sasková – Prostitútka

VYDAVATEĽSTVO: Slovenský spisovateľ
ROK VYDANIA:
2016
ŽÁNER:
Román
POČET STRÁN:
296
VÄZBA:
 pevná

 

O knihe:

Hlavná hrdinka je v románe vykreslená ako obyčajné mladé dievča pretĺkajúce sa životom bez väčších emocionálnych väzieb na svoje okolie. Pracuje v bare, kde je jej jedinou oporou dlhoročná kamarátka Mary. Časom však nadobudne pocit, že by chcela niečo znamenať, a nielen trpieť posmešné reči, ktorých sa jej dostáva pre výzor charakteristický jej výraznými ryšavými vlasmi. Jeden z mála, kto o ňu prejavuje skutočný a úprimný záujem, je Dominik.

Jej život sa od základov zmení, keď sa nechá zlákať svojou známou z baru a presťahuje sa do krásneho, komfortného bytu. Až časom však zisťuje, že nie je všetko tak, ako si pôvodne predstavovala. Postupne začína podliehať pokušeniu “najstaršieho remesla”, keďže ju začne opantávať vidina veľkého množstva peňazí za málo roboty.

Keď si však časom uvedomí, že týmto svojím prístupom pomaly stráca aj to málo, čo jej zostalo, cesta naspäť do normálneho života už nie je taká jednoduchá. Všetko sa len zhorší, keď na ňu ľudia začnú na ulici ukazovať a označovať ju verejne za prostitútku. I napriek tomu, že sa zdá, že život jej ponúka stále nové možnosti začať odznova, nakoniec sa ukáže, že sa už stala súčasťou kolobehu, ktorý nedokáže (a niekedy pre svoju ľahostajnosť ani nechce) ovplyvniť.

Ilustračné foto – Pexels
Recenzia:

Román Prostitútka je v poradí piatym príbehom, o ktorý sa postarala obľúbená slovenská autorka Lucia Sasková. Tá zaznamenala medzi čitateľmi obrovský úspech bestsellerom Zlatokopka. Často sa stretávam s tým, že čitatelia porovnávajú jednotlivé diela toho istého autora. Je to hlavne v prípadoch, keď s tým predchádzajúcim zožal u čitateľov enormný úspech. A nejako prirodzene sa potom naskytne otázka, či ešte dokáže v ďalšej knihe ponúknuť niečo zaujímavé a neokukané.

Keďže pre mňa bola kniha Prostitútka prvotinou od tejto autorky, nemám zatiaľ čo porovnávať, a ani to, ak to nie je “nutné”, príliš často nerobievam. Hneď na úvod musím povedať, že toto bol naozaj výborne napísaný príbeh, ktorý mal spád, nenudil ma ani na jedinej strane a veľmi ma zaujímalo, ako sa to celé nakoniec skončí.

 

“Nádej a beznádej sa u mňa zliali do jediného výrazu a tým bola ľahostajnosť. Bolo to tak pre mňa jednoduchšie. Prijímať každý deň taký, aký je, ma duševne oslobodzovalo.”

 

Tento krátky úryvok z knihy hovorí asi za všetko. Je pochopiteľné, že sa v človeku, ktorý sa ocitol v podobnej situácii, začnú časom biť protichodné city a pocity, ktoré sa dajú len ťažko ovládať.

 

 

Hoci môže byť autorke vytýkaná občasná (ne)uveriteľnosť príbehu, v tomto prípade by som to vôbec nevnímala ako negatívum. Možno sa niekomu ťažko odhadne, čo je realita, a čo už je za hranicou fikcie či našej predstavivosti. Ja som sa však počas čítania celého príbehu nad touto skutočnosťou ani raz nezamyslela. Znamená to, že pre mňa všetko bolo natoľko uveriteľné a dokonale vykreslené, že som takéto veci vôbec nepotrebovala riešiť.

V knihe Prostitútka nájde čitateľ naozaj všetko – smútok, napätie, ale aj celkom slušnú dávku nečakaných zvratov, ktoré nútia čítať stále ďalej a ďalej. Ak by ste však podľa názvu očakávali priveľa nechutných opisov a vulgárností, nie je sa čoho obávať. Zámerom knihy určite nebola prehnaná vulgárnosť, ale vykreslenie čo najvernejšieho obrazu tohto “najstaršieho remesla”.

Knihu určite odporúčam čitateľom, ktorí obľubujú príbehy na kontroverznejšie témy. V tomto prípade sa vám určite stane, že nebudete schopní určiť hranicu medzi skutočnosťou a fikciou. Práve to robí príbeh vskutku jedinečným.

 

Viac info o tomto titule nájdete tu:
alebo

 


 

Úryvok z knihy Prostitútka:

“Keď som sa pokúsila pohnúť, telom mi prešla tupá bolesť. Áno, tam dole. Nemala som na sebe nič a na plachte bola zaschnutá krv. Inštinktívne som zašla rukou k bolestivému miestu, no okrem opuchu som si nevšimla nič nezvyčajné. Hodila som na seba župan a obzerala sa po kabelke s úmyslom nájsť mobil. Namiesto neho som však našla niekoľko použitých a dva nepoužité kondómy, fľašu whisky, pohár s podozrivou usadeninou na dne a na komode vedľa hľadanej tašky požmolené bankovky. Veľa bankoviek. Asi toľko koľko mi za mesiac príde na účet z baru. Nedokázala som sa ich ani dotknúť. Ležali tam ešte niekoľko dní, kým som sa zmierila s tým, že som ich zarobila a sú moje.”

 

Autor: Deni

Milovníčka kníh a všetkého, čo súvisí s knižným svetom. Najčastejšie ma nájdete v kníhkupectve, pretože tam sa cítim skutočne sama sebou.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.