Autorka tohto románu Marta Fartelová nie je samozrejme v knižnom svete žiadnym nováčikom. Hoci už stihla napísať viacero románov, ktoré zožali enormný úspech medzi čitateľmi, pre mňa bola knižka Život na pôžičku prvou, po ktorej som od tejto autorky siahla. A môžem s istotou povedať, že určite nie poslednou.
VYDAVATEĽSTVO: Motýľ
ROK VYDANIA: 2014
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 232
VÄZBA: pevná
Recenzia:
Stalo sa vám už niekedy, že ste spoznali človeka, s ktorým ste si hneď od začiatku rozumeli do takej miery, že ste mali pocit, akoby ste sa s ním poznali od narodenia? Že ste si okamžite dokázali byť vzájomnou oporou v ťažkých časoch, ktoré so sebou život prináša už tak nejak automaticky?
Michaela žije v harmonickom, avšak stereotypnom manželstve s Milanom, pri ktorom začína pociťovať prázdnotu z každodenného rituálu. Ten pozostáva predovšetkým z neustáleho ranného naháňania a starania sa o svoje dve deti. Snaží sa zmieriť s myšlienkou, že ju už v živote nič pekné nečaká, naplno ju však ovláda frustrácia. Na jednej z pracovných konferencií spoznáva Adama, ktorý sa stáva jej spriaznenou dušou a človekom, pri ktorom sa cíti naozaj šťastná. Sympatie sú vzájomné, avšak rovnako ako Michaela, aj Adam žije v usporiadanom manželstve s Kamilou. Obaja sa tak ocitnú na križovatke a nevedia ako ďalej. Dokážu sa obetovať a vzdať silnej vzájomnej lásky pre záchranu svojich niekoľko rokov budovaných rodinných zázemí?
„Začal som prepadať zúfalstvu. Vedel som, že dnes sa možno vidíme naposledy. Nemali sme dôvod a tiež sme nemali právo stretávať sa. Obrátil som sa hlavou k nej, chcel som si opäť pozrieť jej nežný profil a vryť si ho nezmazateľne do pamäti.“
Úprimne povedané, keď som sa púšťala do čítania tohto príbehu, nemala som žiadne prehnané očakávania. Na prvý pohľad sa vám môže zdať, že román založený na pretrvávajúcom manželskom stereotype, a následnom spoznaní novej lásky, bude pôsobiť ako neskutočné klišé. Autorka ma však zaujala svojim výnimočným rozprávačským štýlom. Dej je dávkovaný postupne, a to z pohľadu viacerých zainteresovaných postáv, čo bolo pre mňa naozaj zaujímavé. Môcť im nahliadnuť „do hlavy“ a zistiť, ako všetko skutočne prežívajú zo svojho pohľadu, je veľmi pútavé a čitateľa núti obracať stránku za stránkou.
Páči sa mi aj to, že autorka nevenuje celý čas len osudovej láske, ktorá by čitateľovi mohla pripadať ako ústredná téma románu. Do popredia sa dostáva aj riešenie problémov, ktoré môžu postretnúť každého jedného z nás. Dokonca som ostala v úvode príbehu celkom milo prekvapená častejším využívaním sarkazmu a humorného podtónu. V takomto diele by som ho veľmi neočakávala.
Odporúčanie:
Keby som to celé mala nakoniec zhrnúť, knižku Život na pôžičku určite odporúčam. Je to krásny, a zároveň smutný príbeh, pri ktorom budete mať pocit, akoby sa celý príbeh odohrával vo vašom blízkom okolí. Budete si po celý čas klásť jednu hlavnú otázku: ako sa to celé napokon skončí? Ja osobne som takýto koniec neočakávala, ale na mojom pozitívnom hodnotení to absolútne nič nemení.
Úryvok z knihy Život na pôžičku:
„Keď som jej povedal, že ju milujem, sám som zostal zaskočený. Bol som zástanca toho, že tieto slová by sa nemali hovoriť len tak do vetra. Človek by ich mal vyslovovať s istotou, že ich obsah cíti priamo v srdci… A ja som mal pocit, že nikdy predtým ma nezasiahli tak hlboko a priamo do srdca ako vtedy.
„Čo teraz?“ spýtal som sa zaskočený prívalom úprimných citov.
Michaela si prudko vzdychla a pokrčila pritom plecami.
„Neviem,“ povedala smutne. „Asi s tým budeme musieť ďalej žiť.“
Z mojej strany to bola tiež básnická otázka. Nemal som na ňu odpoveď.
„Chcel by som ti dať viac,“ dodal som úprimne.
Pokúsila sa usmiať, no jej tvár sa stiahla do bolestnej grimasy. „Nemohla by som viac prijať.“
