RECENZIA: Martina Dacková – Dom z ruží

VYDAVATEĽSTVO: inspira publishing
ROK VYDANIA: 2021
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 240
VÄZBA: brožovaná

 

„Minulosti človek neujde.“ (str. 8)

 

O knihe

Pani Mária, 85-ročná milá a elegantná dáma, žije už niekoľko rokov vskutku osamelý život vo veľkom dome na Záhorí. Okrem starostlivosti o záhradu a milované ruže jej raz za čas robí spoločnosť vnuk či príležitostní podnájomníci z malého podkrovného bytu na poschodí domu, ktorý je momentálne prázdny. Nie však nadlho.

Jedného dňa sa doň nasťahuje mladá právnička Ema, ktorá sa rozhodne zmeniť svoj bezútešný život a odpútať sa od očakávaní jej matky či dlhoročného priateľa. Chce sa konečne naplno venovať veciam, ktoré ju napĺňajú. Prostredie rušného hlavného mesta tak vymení za dedinku na Záhorí a spoznáva sa s osamelou starou pani.

Tú však už viac než 60 rokov sužuje temné tajomstvo a smutná minulosť, s ktorou sa nikdy vnútorne nezmierila. Cíti, že veľa času jej už neostáva. Dokáže povedať pravdu o tom, čo sa vtedy dávno naozaj udialo a konečne uľaviť svojej duši?

 

„Osemdesiatpäť sa jej zdalo ako hrozné číslo. Aká je priemerná dĺžka života u žien? Ten vek už dovŕšila, nechcela ani pomyslieť, čo ju v krátkej budúcnosti čaká. To neodvratné u každého – smrť. A s ňou aj zodpovedanie sa zo svojich hriechov. Dobre vedela, že príde moment, keď sa jej duša vymaní z tela a ocitne sa tvárou v tvár ľuďom, ktorým ublížila.“ (str. 8)

 

Môj názor

Kniha Dom z ruží je debutovým románom slovenskej autorky Martiny Dackovej, ktorý dostal knižnú podobu vďaka vydavateľstvu inspira publishing. Hoci sa vyznačuje krásnou minimalistickou obálkou, priznám sa, že v záplave noviniek by som ho na pultoch kníhkupectiev pravdepodobne prehliadla. A to by bola teda nesmierna škoda, nakoľko sa táto kniha po jej dočítaní zaradila medzi to najlepšie, čo som v tomto roku prečítala.

Už od prvých stránok vás do deja vtiahne autorkin príjemný a jednoduchý štýl písania, ktorý sa k tejto knihe nesmierne hodí. Striedavo sa oboznamujete s dvoma príbehmi. Prvý, ten oddychovejší, vás zavedie do súčasnosti, života tridsiatničky Emy a ponúkne veľa lásky či romantiky. Druhý, plný záhad a napätia, poodhalí minulosť pani Márie, 85-ročnej udržiavanej dámy, ktorá sa za žiadnych okolností nemieni poddávať starobe.

Oba príbehy sú jedinečné, podávané s veľkou dávkou uveriteľnosti a empatie. Čím viac som sa do knihy začítavala, tým som si vytvárala pevnejšie puto a sympatie k hlavným postavám. Za srdce ma o niečo viac chytil dojemný príbeh pani Márie, pri ktorom som si až do posledných stránok nebola úplne istá, aké ťaživé tajomstvo si preniesla z minulosti.

Autorka zavedie čitateľa na Záhorie, konkrétne do dedinky Sekule, kde v súčasnosti aj sama žije so svojou rodinou. Približuje atmosféru vidieckeho života, ponúka miestami priam čarovné opisy prostredia a pekné myšlienky, ktoré vo vás budú ešte dlho rezonovať. V postave Emy ukazuje, ako aj človek z veľkomesta môže jedného dňa zatúžiť po zmene a oceniť jednoduchosť či pokoj „obyčajného“ života.

 

„Čoraz viac pridávala na rýchlosti. Mala pocit, akoby sa vznášala. Privrela oči a vyžívala sa v jazde. Bola slobodná, a hlavne cítila, že začala žiť, aj keď len vďaka takejto maličkosti. Možno to bola len obyčajná jazda na bicykli, no pre Emu to znamenalo ďaleko viac. Bol to prísľub nového a lepšieho života. Už nebude prežívať, ale žiť, tak ako ostatní.“ (str. 23)

 

Vydavateľstvo si dalo záležať aj na estetickej stránke, preto na vás vo vnútri diela, okrem kvalitného obsahu, čakajú aj krásne detaily, ktoré myšlienku príbehu dotvárajú a ešte viac prehlbujú. V knihe nájdete lásku, priateľstvo, nádej, ale aj tému staroby či rodinných vzťahov. Postupné odhaľovanie hriechov z minulosti a dusivého tajomstva vyvoláva zvedavosť a núti obracať stránku za stránkou.

 

 

Striedanie histórie so súčasnosťou je pre mňa v knihách vždy lákavé, a v tomto prípade spolu všetko ladilo, nenájdete tu žiadne hluché miesta, dynamiku deja udržiavajú aj početnejšie dialógy. V konečnom výsledku sa autorke podarilo vytvoriť dielo, ktoré ako celok zaujme svojou výnimočnosťou a láskyplnosťou.

Knihu Dom z ruží odporúčam milovníkom originálnych románov, jemných a citlivých príbehov so sympatickými postavami. Na svoje si prídu nielen romantické duše, ale aj milovníci trpko-smutných príbehov a napätia. Aj keď vás kniha prenesie do obdobia horúceho leta, pohladiť čitateľskú dušu dokáže v hociktorom ročnom období. Autorkin debut bol pre mňa veľmi milým a príjemným prekvapením, preto sa už teraz teším na to, čo nám ponúkne najbližšie.

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu
Viac info o tomto titule nájdete TU.

 

 

Autor: Deni

Milovníčka kníh a všetkého, čo súvisí s knižným svetom. Najčastejšie ma nájdete v kníhkupectve, pretože tam sa cítim skutočne ako doma.

1 thought on “RECENZIA: Martina Dacková – Dom z ruží

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.