RECENZIA: Michaela Zamari – Šéfom môjmu šéfovi

VYDAVATEĽSTVO: Michaela Zamari
SÉRIA: Šéf môjho šéfa (2. diel)
EDÍCIA: Moderné romány
ROK VYDANIA: 2018
ŽÁNER:
Román
POČET STRÁN: 496
VÄZBA: pevná

 

„Ak by mal byť niekto schopný pochopiť môj príbeh, bola by to ona… Verím, že áno… Ale bojím sa, že ju zatiahnem do môjho sveta. A oni sa nezastavia pred ničím.“

 

O knihe:

Kniha Šéfom môjmu šéfovi je druhým, a zároveň aj záverečným, dielom série Šéf môjho šéfa. Nela sa opäť stretáva s Tomasom, ktorý len na krátku dobu zmizol z jej života. Ten sa nedokázal zmieriť s tým, že si u Nely urobil zlé meno. Všetko vníma ako jedno veľké nedorozumenie, a v žiadnom prípade si nepripúšťa možnosť, žeby u nej už nikdy nemal šancu.

Neodbytnosť sa mu napokon vyplatila. Avšak, keď ich vzťah trošku pookreje, nič nie je také ideálne, ako sa na prvý pohľad zdá. Pravda o Tomasovej minulosti, o ktorej sa Nela postupne dozvedá, je krutá a nie je pre ňu ľahké sa s ňou úplne zmieriť. Dokáže ju nakoniec prijať a dať všetkému ešte šancu?

 

„Od šoku som ani nedýchala. O jeho minulosti som nevedela poriadne nič, no toto ma dorazilo. Kým som ja naberala dych a premýšľala, ako zareagovať na túto krutú spomienku, dodal: „Dal by som čokoľvek za to, aby som tú spomienku dostal z hlavy…“

 

Recenzia:

Vrátim sa asi úplne na začiatok. Prvotina mladej slovenskej autorky Michaely ZamariŠéf môjho šéfa, bola pre mňa veľmi milým prekvapením (recenziu nájdete TU). Môžem dokonca s čistým svedomím dodať, že predčila moje očakávania. Myslím si, že mnohým čitateľom sa už niekedy stalo, že jednoducho pri výbere knihy šliapli trošku vedľa. Ja som v prípade autorkinej prvotiny čakala „obyčajný“ erotický príbeh, no vykľulo sa z toho svieže dielo plné irónie a humorných situácií, ktoré boli podané so sympatickým nadhľadom. Ak po knihe siahnete napríklad po náročnom pracovnom dni, nebude vás nudiť a určite si oddýchnete.

Pokračovanie som prijala s nadšením, nakoľko prvý diel ponúkol len otvorený koniec. Autorka v ňom nastolila otázky, ktoré si jednoducho vyžadovali odpovede. V druhom dieli sa ich, samozrejme, dočkáte. Autorka postupne odkrýva Tomasovu minulosť, ktorá bola v prvom dieli viac-menej zahalená rúškom tajomstva. Na povrch vyplávajú aj rôzne súvislosti a prepojenia, ktoré vás s najväčšou pravdepodobnosťou prekvapia.

Ak sa vám páčil autorkin štýl písania v predchádzajúcej časti, v tomto prípade si opäť prídete na svoje. Autorka píše s ľahkosťou, humorom, štipkou irónie, do príbehu znova vložila nenútenú dávku erotiky a romantiky. V tomto príbehu bolo navyše ešte viac cítiť, ako do neho vložila kus seba. Keďže autorka je známa svojou cestovateľskou vášňou, postavám dopriala spoznávanie viacerých miest, čo hodnotím ako veľmi príjemné osvieženie príbehu.

 

„Neustále v hlave riešime, čo si o nás kto myslí, či sme dokonalí a či sa správame v súlade s očakávaním okolia. Práve to nás brzdí. Ľudia, čo majú dosť vlastných starostí a problémov, nás tými našimi nebudú otravovať a tí, ktorí nás na ne radi upozorňujú, tí majú tých vlastných ešte viac. Ži a nechaj žiť. Taký stručný všeobecne známy výrok, a taký výstižný…“

 

Postavy sa naďalej vyvíjajú. Nela rastie kariérne a ostáva presne tou istou cieľavedomou ženou, ako si ju môžeme pamätať z prvého dielu. A aj keď sa dalo viac-menej s najväčšou pravdepodobnosťou očakávať, že dej sa bude točiť primárne okolo Nely a Tomasa, autorka sa zamerala aj na bližšiu analýzu vzťahov ostatných postáv. Práve týmto dala v druhom dieli vcelku veľký priestor.

 

 

Musím však povedať, že aj napriek tomu, že dialógy boli iskrivé a osudy jednotlivých hrdinov zaujímavé, z môjho pohľadu mohla mať táto kniha aspoň o niečo menej strán. Občas sa mi totiž zdalo, akoby sa riešenie určitých situácií zbytočne predlžovalo, a preto som si nie vždy dokázala udržať pri čítaní plnú koncentráciu. Navyše, keď som vo väčšine prípadov tušila, ako to napokon dopadne. Preto sa niekomu môže zdať, že kniha v niektorých častiach stráca dynamiku. A, bohužiaľ, nezachráni to ani autorkin výborný rozprávačský štýl.

Knihu však určite odporúčam, ak ste už čítali prvý diel tejto série (bola by škoda nezistiť všetky odpovede na nastolené otázky), ale aj vtedy, ak jednoducho potrebujete siahnuť po niečom oddychovom. Na záver musím ešte dodať, že autorku skutočne veľmi obdivujem. Nevzdala sa a išla do niečoho úplne neznámeho. Aby mohla naďalej realizovať svoju vášeň pre písanie a svojimi príbehmi tešiť čitateľov. A hoci ide v tomto prípade o zavŕšenie dvojdielnej série, autorka sa netají tým, že by sa rada ešte k postavám Nely a Tomasa vrátila. Uvidíme teda, čím nás ešte v budúcnosti prekvapí.

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem autorke. 

 

Úryvok z knihy Šéfom môjmu šéfovi: 

„Mohla prejsť minimálne hodina, keď sa o slovo prihlásili vypité panáky. Zamierila som na prízemie, jasný smer toaleta.
Celou cestou ma sprevádzala hudba vrývajúca sa mi pod kožu a prevetrávajúca každú bunku môjho tela.
Krátke čakanie v rade na toaletu som si chcela viacej skrátiť, tak som sa rozhliadala okolo seba a pozorovala ľudí, ktorí sa mihali pri vchode. Práve som chcela zmeniť objekt, ku ktorému som upierala zrak – zopár ľudí prichádzajúcich dnu – na ďalšiu skupinku ľudí, keď vtom mi pohľad zavadil o chrbát jedného muža.
Bol vyšší odo mňa, mal tmavé vlasy, príťažlivú koženú bundu a hneď ma zaujal. Niečo z neho vyžarovalo a ja som zatúžila vidieť tvár patriacu tejto mužskej ikone.

Nemusela som dlho čakať.
Keď mu žena pri vchode omotala okolo ruky pásku s názvom klubu, otočil sa ku mne v plnej kráse.
Nemohla som uveriť tomu, čo vidím. Alebo skôr, koho vidím.
Videla som muža, ktorý sa podobal na Leroya ako dokonalý klon. Ešte dokonalejší ako originál.
Srdce mi divo bilo nielen vďaka decibelom, ktoré mal na svedomí remix songu Drop That Love (When I Dip) od Tujamo. 
Nie, to nemôže byť on. Moje podvedomie sa začalo hádať samo so sebou.

Ale bol to on. Preboha, veď som ho videla.
Čo by tu robil? Určite to nie je on! Už ho vidíš aj tam, kde nie je. Zjavne vidíš, čo chceš vidieť…

Stála som nehybne, akoby niekto na mohol ovládači stlačil pauzu. Civela som na povedomého muža a neverila vlastným očiam. Doteraz som nepotrebovala okuliare, ale po tomto začnem zvažovať skoršiu preventívnu prehliadku u obvodného lekára.
Nevedela som, čo robiť.
Malá časť zo mňa sa striasla od pozitívneho vzrušenia.
Ďalšia časť sa roztriasla od strachu.
Od strachu, že by to mohol byť on a zároveň od strachu, že by to nebol on…
„Idete, či čakáte na pozvánku?“ ťukla mi po ramene čiernovláska, ktorá stála v rade na toaletu za mnou.
„Ehm,“ začala som habkať. V tej chvíli by sa mi zišiel dabing, lebo som výnimočne nenachádzala slová. Odtrhla som pohľad od muža, čo tak dôveryhodne a prekliato pripomínal človeka, ktorého som sa snažila dostať z hlavy posledné dva týždne, a vošla som na dámske toalety. Zavrela som sa vo voľnej kabínke, oprela sa chrbtom o plastové dvere a vydýchla zdesenie.
Bola som v šoku a nevedela som triezvo zhodnotiť, či to bol prelud, alebo či naozaj môže byť Leroy v klube, kde by sa nemohol ocitnúť náhodou. Pritom som v sekunde vytriezvela!
Ale nie, náhody neexistujú, a takéto už dupľom nie.“

 

Viac info o tomto titule nájdete tu:
alebo

 

Autor: Deni

Milovníčka kníh a všetkého, čo súvisí s knižným svetom. Najčastejšie ma nájdete v kníhkupectve, ktoré je mojím druhým domovom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *