Kniha s názvom Moudré z nebe od českého autora Richarda Skoleka, ktorej recenziu vám dnes prinášam, sa ku mne dostala úplnou náhodou. Oslovil ma samotný autor s ponukou, či by som nemala záujem prečítať si ju a napísať na ňu svoj názor. Bez väčšieho zaváhania som to prijala a musím povedať, že neľutujem.
VYDAVATEĽSTVO: Backstage Books
ROK PRVÉHO VYDANIA: 2015
ŽÁNER: Humor
POČET STRÁN: 97
VÄZBA: brožovaná
„Než začnete číst, tak jsem vám chtěl říct, že tohle je takovej můj jakože deník, ale nezapisoval jsem si všechno, to by bylo hrozně nudný, a taky jsem do toho zas nebyl tak zažranej, tak jsem si zapsal jenom to důležitý, takže jsou tady třeba jenom jedny Vánoce, tak vono to není moc zajímavý, žejo, člověk dostane nějaký dárky, ale jako někam si je zapisovat, to je vopruz, no každopádně je tady prostě jenom něco, tak abyste se nedivili. Jo, a ještě mám vod mamky nařízený, že musím říct, že některý z těch věcí nejsou pravda, abyste si jako nemysleli, že je zlá nebo tak, vona fakt není, jenom tak někdy vypadá, no tak co já s tím, člověk si prostě zapisuje to zajímavý, a když jsou na něj všichni hodní, tak to vobvykle moc zajímavý není, ale na mě teda naštěstí lidi většinou moc hodní nejsou a nadávaj mi, že jsem tlustej, i ti cizí, takže jsem si toho zapsal spoustu, a nevím teda, proč bych se s tím měl nějak párat, no ale je pravda, že někde jsem si trochu vymýšlel, tak to je asi jasný, ale pro jistotu.“
Recenzia:
Keď sa mi dostala do rúk táto kniha, od prvého momentu som vedela, že bude úplne iná ako tie, ktoré som doteraz prečítala a recenzovala. Trošku som sa obávala, že to nebude príliš moja „šálka kávy“. Tento predsudok som sa však snažila potlačiť do úzadia a dať knihe šancu. Nestáva sa mi často, že čítam knihy v českom jazyku. Z nejakého pre mňa nepochopiteľného dôvodu sa mi v ňom číta o dosť náročnejšie. To má potom za následok, že mi samotné prečítanie trvá o dosť dlhšie.
Kniha Moudré z nebe je detským denníkom malého Riška, ktorý je však (aj podľa samotného popisu) určený dospelým čitateľom. Tento fakt ma nejako neprekvapil, nakoľko si myslím, že toto zameranie bolo zo strany autora tak trochu aj účelové. Zápisky, ktoré v knihe nájdete, vo vás s okamžitým účinkom vyvolajú spomienky na detstvo. Myslím si, že možno aj väčšina z vás si v tomto období viedla svoj vlastný denník, ktorý bol nedotknuteľný a pohltil v sebe všetko, čo ste mali v tom čase na srdci.
Ja osobne sa detským témam obsiahnutým v knihách určite nevyhýbam. Toto však bolo niečo úplne iné. Čitateľovi sú v tomto prípade predostreté viaceré krátke postrehy malého chlapca, ktoré na seba nijak zvlášť nenadväzujú. Kniha teda nemá plynulú dejovú líniu, na akú sme možno zvyknutí u iných žánrov. Každý postreh je však niečím zaujímavý, čím si zachováva svoju originalitu.
Hlavne zo začiatku, keď som sa do knihy púšťala, mi prekážali príliš dlhé vety, nakoľko som sa v ich význame niekedy strácala. Potom som však pochopila, že autor sa snažil prispôsobiť rozprávačský štýl vnímaniu, ktoré je charakteristické pre malého chlapca. Tým bola zachovaná autentickosť celého diela. Rovnako sa v knihe stretnete s viacerými nespisovnými slovami, ale myslím si, že tie do takéhoto druhu literatúry patria.
Revydanie z roku 2016 vo vydavateľstve XYZ
Moudré z nebe je jednoduchá oddychovka, ktorú prečítate na jedno posedenie pri dobrej káve alebo čaji. Je to útla knižka, ktorej však viac strán ani nie je potrebných, nakoľko by mohla byť neskôr pre čitateľa príliš jednotvárna.
Ak sa však chcete pobaviť, pousmiať nad detskou úprimnosťou, bezprostrednosťou, naivitou a nevedomosťou, táto knižka je práve pre vás. Je to jednohubka, ktorá určite neurazí, ale naopak pobaví a umožní vám aspoň na chvíľu sa preniesť do života malého dieťaťa, ktorého „problémy“ budú pre vás príjemným spetrením dospeláckeho stereotypu.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem autorovi.
Úryvok z knihy Moudré z nebe:
„Tak jsem přemýšlel, jestli má pan prezident nohy, protože na vobrázku je mu vždycky vidět jenom hlava, a taky se mu říká „hlava státu“, tak to je divný, žejo, no prostě jsem ho nikdy neviděl celýho, a kdyby měl nohy a to vostatní, tak by se mu přece neříkalo „hlava státu“, i když je teda zase na druhou stranu fakt, že taťkovi sousedi taky někdy říkaj „hlava rodiny“, a přitom taťka normálně nohy má, tak to von pan prezident bude asi taky kompletní. Ale moh by nám ve třídě viset celej, jakože pro sichr.“
