RECENZIA: Roman Horňák – Anjelik

VYDAVATEĽSTVO: Elist
ROK VYDANIA: 2016
ŽÁNER: Detektívka
POČET STRÁN: 270
VÄZBA: brožovaná

 

„Zhlboka som sa nadýchol. To asi preto, aby som to rozdýchal. To, čo som zbadal, nevidel som za takmer osem rokov svojej služby v kriminálke. A to som videl kdečo.“ (str. 145)

 

O knihe

Všetko sa začína zmiznutím 9-ročnej Natálky z areálu základnej školy. Naposledy ju videla spolužiačka Sonička, ako ruka v ruke odchádza zo školského dvora s nejakým neznámym mužom. Odvtedy ju nikto viac nevidel, akoby sa po nej zľahla zem.

Ešte v tú noc sa dievčatko našlo. Jej telo bolo pohodené v hustom krovinatom poraste, znetvorené, zneužité a dobité. S najväčšou pravdepodobnosťou sa stalo obeťou pedofila. Podarí sa ho odhodlanému detektívnemu tímu vystopovať a dolapiť?

 

„Po Natálke nebolo ani stopy. Akoby sa po nej zľahla zem, jediným mávnutím kúzelníckej paličky.
Deväťročné dievčatko zmizlo.
Vyparilo sa! Rozplynulo sa ako obláčik dymu.
Bez svedkov.
Bez rozlúčenia…“
(str. 9 – 10)

 

Môj názor

Slovenský autor Roman Horňák, ktorý píše pod pseudonymom, nie je v žánri detektívok žiadnym nováčikom. Na svojom konte ich má hneď niekoľko, a keďže si jeho tvorba získava stále viac fanúšikov, dlhšiu dobu som si už aj ja chcela prečítať aspoň niečo z jeho pera. Ako prvý sa mi do rúk dostal, v poradí jeho štvrtý, detektívny román Anjelik, ktorého anotácia naznačovala, že rozhodne nepôjde o ľahké čítanie.

Keďže sám autor pôsobí ako detektív na oddelení všeobecnej kriminality, všetky jeho knihy spája to, že sú inšpirované skutočnými udalosťami. Verím, že milovníci tohto žánru túto skutočnosť určite ocenia, a to i napriek tomu, že vydania jeho prvých kníh môžu po estetickej stránke pôsobiť na čitateľa dosť lacno a nekvalitne.

Už od prvých stránok si možno všimnúť autorov osobitý štýl písania, preto za mňa nie je na mieste porovnávanie s inými autormi tohto žánru, či už slovenskými alebo zahraničnými. Štýl Romana Horňáka možno nazvať neuhladeným, často slangovým. Osobne mi trvalo dlhšie, kým som si na to zvykla, rovnako, ako aj na textovú úpravu, ktorá je v prípade tejto knihy iná, než na akú je súčasný čitateľ zvyknutý.

O originalitu nie je núdza ani vo vzťahu k postavám, ktoré sú zvláštne, niektoré majú prezývky, preto som chvíľu tápala, kto je kto. Ak sa vám podarí začítať, pohltí vás samotný obsah a budete už len otáčať stránku za stránkou. Dej je dynamický, čomu napomáhajú kratšie kapitoly, navyše, kniha je útla, takže ju budete mať rýchlo prečítanú.

 

 

Autor ostáva verný slovenskému prostrediu, dej je vsadený do Košíc a pre navodenie autentickejšej atmosféry využíva občasnú východniarčinu. Príbeh je podávaný surovo, realisticky a obohatený o suchý humor, ktorý autor pretavil do vtipných, ironických dialógov medzi vyšetrovateľmi. Je ich tak akurát na to, aby to bolo vhodné a nenarúšalo koncept vážnosti, ktorý svojím námetom táto kniha rozhodne má.

Hoci autor zavedie čitateľa priamo do tajov vyšetrovania a nezdržiava sa zbytočnými opismi, z celého príbehu som cítila primárne zameranie na emócie, ich vyjadrenie či vnútorné prežívanie rodičov, ktorých sa daná tragédia dotkla. Zároveň, ak máte tento žáner viac načítaný, pravdepodobne nebudete potrebovať veľa času na to, aby vás niektoré indície doviedli k predčasnému odhaleniu páchateľa.

Knihu Anjelik odporúčam skôr menej náročným čitateľom detektívneho žánru, ktorí si nepotrpia na komplikovanejší dej s množstvom zvratov. Príbeh má od začiatku jasný smer, a ak by ste v ňom očakávali veľa prekvapení, mohli by ste ostať sklamaní. I napriek tomu, že pre mňa bola táto kniha o niečo slabším a priemerným dielom, som rada, že sa mi s autorovou tvorbou podarilo konečne zoznámiť. Určite by som ešte v budúcnosti rada siahla po niektorej jeho novšej knihe.

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu