Slovenská autorka Dominika Würll prichádza na trh s románom Recept na dieťa, ktorý je inšpirovaný skutočnými udalosťami. Ukáže nám, ako to môže dopadnúť, keď sa túžba premení na posadnutosť.
VYDAVATEĽSTVO: Elist
ROK VYDANIA: 2017
ŽÁNER: Román / Skutočný príbeh
POČET STRÁN: 220
VÄZBA: brožovaná
„Tragikomický príbeh o tom,
ako túžba po dieťati dokáže
zničiť úplne všetko.“
Recenzia:
Kristína a Roman – sprvu tvoriaci ideálny manželský pár, ktorého spolužitie je však časom narúšané pravidelnými škriepkami. Ich snaha splodiť dieťa naráža opakovane na neúspech, a k tomu sa pridruží nie príliš ukážkový a ideálny prístup Romanovej matky, ktorá si nedáva servítku pred ústa. Kristína prepadá čím ďalej tým viac zúfalstvu a podráždenosti. A hoci má pocit, že ako žena úplne zlyhala, nevzdáva sa.
„Žiarlila som! Tak veľmi som žiarlila, až som sa sama sebe hnusila. Ja som mala byť tehotná. Ja som mala vzťah prvá! Ja som sa prvá vydala! Ona sa ide po roku vzťahu vydávať a ako svadobný dar dostane dieťa, tak to je úžasné! A teraz na mňa budú všetci pozerať ako na tú najväčšiu chuderu.“
Jej stavy pohody sa však začnú striedať s depresívnymi náladami, a to hlavne vtedy, keď vidí, ako sa jej okolie teší z nových prírastkov. Jej túžba po dieťati sa začína meniť na posadnutosť. Otázkou však zostáva, či vôbec existuje nejaký zaručený recept na dieťa? Alebo sa bude musieť Kristína zmieriť s tým, čo jej osud nadelil, resp. nenadelil?
„Už som nič nechápala, strácala som sa vo svojom svete, kde pre mňa nebolo nič podstatné, iba to, ako splodiť dieťa. Mať ho. Držať ho. Objímať ho. A bolo mi jedno, za akú cenu.“
Od tejto knihy som neočakávala nič konkrétne. Bola prvou, ktorú som od tejto autorky prečítala. Toto čo prišlo by mi však pri prvom pohľade na knihu asi nebolo napadlo. Spočiatku sa vám príbeh bude naozaj javiť ako komický. Po prečítaní prvých stránok som mala pocit, že je písaný s akýmsi nadhľadom, jemnou iróniou, ba dokonca občasným humorom. Časom som si však začala uvedomovať, že za týmto všetkým je ukrytý skutočný príbeh plný zúfalstva a silnej túžby po dieťati.
Keď sa mi táto kniha dostala do ruky, trochu som sa bála, že sa celý dej bude točiť len okolo jednej témy a mňa to časom začne nudiť. Avšak nestalo sa tak. Príbeh som čítala so zatajeným dychom a na konci som aj ľutovala, že nemá viac strán. Potom som si však povedala, že by to asi nebolo už ono a bolo ich tak akurát.
Pripravte sa na to, že je dosť pravdepodobné, že hlavná hrdinka vám časom začne svojím správaním a hystériami liezť trochu aj na nervy. Ja som však pochopila, že to tak asi naozaj malo byť. Cítila sa nepochopená, frustrovaná, myslela si, že je na všetko sama a za všetko obviňovala seba, ale aj svojich blízkych. Príbeh bol smutný a ja som sa veľmi chcela dozvedieť, či bude napokon Kristína šťastná. Nehanbím sa priznať, že v niektorých okamihoch som mala aj slzy na krajíčku, a to sa mi príliš často nestáva.
Za seba musím povedať, že v knihe bolo aj pár zaujímavých medicínskych faktov, súvisiacich s touto témou, takže som sa aj niečo nové a pútavé dozvedela. Autorka sa zamerala aj na otázku medziľudských vzťahov – silného naviazania chlapa na vlastnú matku.
Román Recept na dieťa je primárne určený pre ženské čitateľské publikum. Ak hľadáte svieže dielo s pútavým skutočným príbehom, ktorý kľudne prečítate aj na jedno posedenie, táto kniha je pre vás tým „pravým orechovým“. Občas vám bude úsmevne, občas budete s hlavnou hrdinkou súcitiť a možno sa veľa žien v tomto príbehu aj nájde.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem
Úryvok z knihy Recept na dieťa:
„Po dieťati som túžila tak strašne, že som vyskúšala všetko možné aj nemožné. A ak mi chcel niekto poradiť, tak som ho hneď schladila vetou:
– Áno, aj toto som skúsila.A najlepšie na tom všetkom bolo to, keď sa začali ľudia do toho starať. Upozorňujem všetkých, ale naozaj všetkých ľudí, alias „vegeťákov“, ktorí sa miešajú úplne do všetkého a hlavne, keď ich zaujíma jedno a to isté, kedy už budeme mať dieťa.
Takže ak nejaký manželský pár alebo dvojica nemá dieťa, tak buď je to z dôvodu, že sa tak rozhodli, alebo je to preto, že ho mať nemôžu.
A ten druhý prípad je viac ako častý dôvod.
Otázky typu:
A kedy už budete traja?
A už nie je náhodou čas uvažovať o dieťati?
A podobne.
Strčte si ich do p… ehm, za klobúk. Vôbec tým nikomu nepomáhate. Práve naopak, páry, a hlavne tú ženskú časť z dvojice, to potom veľmi bolí. Začnú sa trápiť, byť nepríjemné a uzatvárať sa do seba tak, ako som to začala robiť ja.
Moje blízke okolie ma zo začiatku ľutovalo, ale potom sa ma začalo strániť, prečo asi?
To je fakt otázka hodná zlata.
Bolo to so mnou na nevydržanie.
A teraz na svoju obranu by som chcela povedať len jedno. Tak ako alkoholizmus či anorexia, aj neplodnosť je choroba.
A veľmi hnusná.
Všade okolo seba vidíte mamičky, ako objímajú svoje deti a vy viete, že tie svoje nikdy neobjímete. Lebo VY žiadne deti mať nebudete.
Tak a teraz buďte múdri.
Chcelo by sa vám smiať?
Chcelo by sa vám žiť?
No vidíte, ani mne sa nechcelo.
A nechce sa mi ani teraz.“