VYDAVATEĽSTVO: Ikar
ROK VYDANIA: 2019
ŽÁNER: Detektívka
POČET STRÁN: 400
VÄZBA: pevná s prebalom
„Chceš poznať pravdu o svojom otcovi? Musíš sa vrátiť do Montrealu.” (str. 22)
O knihe
Jedného dňa dostáva Marek Wolf fotku z miesta činu s jasným odkazom od samotného vraha. Ak sa chce dozvedieť pravdu o svojom otcovi, musí sa po roku a pol vrátiť do Montrealu. Aj keď si povedal, že do Kanady už nikdy nezavíta, túžba po odhalení skutočnej pravdy je predsa len silnejšia.
Montrealské podsvetie patrilo v minulosti do područia mafiána Anthonyho Rizza, ktorý však skončil za mrežami. Hoci načas všetko utíchlo, staré hriechy sú naďalej živé. Vrah si totiž zvolil za svoje obete tých, ktorí pre starého mafiána pôvodne pracovali.
Čo má so všetkým spoločné Marekov otec? Na to, aby Wolf odhalil dávno ukrývanú pravdu, musí veľmi zariskovať. Avšak v hre je aj jeho vlastný život.
„Toto už bola moja voľba. Mal som predsa na výber. Robil som možno chybu, ale bola to chyba mojej slobodnej vôle. Samozrejme, zamyslel som sa nad tým, zvážil som pre a proti a došlo mi, že mám dobré dôvody na to, aby som si zvolil túto cestu.” (str. 265)
Môj názor
Slovenský autor František Kozmon sa do povedomia čitateľov dostal ešte v roku 2015 vďaka debutu Posledný prípad kapitána Čontoša, s ktorým zvíťazil v súťaži Detektívka 2014. Kniha Vlk je už v poradí jeho piatou knihou, resp. štvrtou detektívkou z tzv. „zvieracej série” (po Potkanovi, Rosničke a Kukučke). Ja som autorovu tvorbu registrovala už v čase vydania knihy Potkan (2016), avšak vtedy som sa k nej nedostala, a keďže som sa neskôr dozvedela, že ide o sériu, do ďalších častí som sa nechcela púšťať bez prečítania tej úvodnej.
Paradoxne sa mi vďaka autorovi dostala do rúk napokon ako prvá kniha Vlk. Priznám sa, že som dosť dlho váhala, či po nej siahnuť. Nebola som si istá, či mi pri čítaní nebudú chýbať predchádzajúce súvislosti. Ak by ste mali podobné obavy, pokojne ich hoďte za hlavu. Po dočítaní musím povedať, že po knihe je možné určite siahnuť aj samostatne, nakoľko autor okrajovo vysvetlil všetky potrebné prepojenia s predchádzajúcimi dielmi. Ak sa však v rámci sérií radi dozvedáte o osobnom živote a osude hlavného hrdinu, ktorý sa, pochopiteľne, osobnostne vyvíja, odporúčam radšej začať od prvej knihy.
Ďalšia moja obava pramenila zo samotného námetu. Téma mafie bola pre mňa vždy veľkou neznámou, a knihy z tohto prostredia som zámerne nikdy nevyhľadávala. Hoci sa ani po dočítaní tohto príbehu na ne s najväčšou pravdepodobnosťou nevrhnem, musím uznať, že autor si dal na priblížení tejto tematiky skutočne záležať. Čitateľovi odhaľuje nielen mafiánske praktiky, ale poukazuje aj na faloš, neúprimnosť či prinášanie obetí, ktoré sú v týchto kruhoch úplne bežné.
„Wolf sa v poslednej chvíli načiahol za zbraňou, no pred pádom ju zachrániť nestihol. Takmer sám skončil v prúde ľadovej rieky. Vtom si náhle uvedomil, že aj keby sa mu to podarilo, aj keby mal v rukách zbraň, ktorou by sa mohol brániť, nič by tým nevyriešil. Aj keď zabije oboch mužov, ktorí ho prenasledovali, získa len náskok. Celý život bude už len mŕtvym mužom na úteku.” (str. 7)
Ako sa aj sám autor na margo tohto dielu vyjadril, ide o osobnejší príbeh, v ktorom sa do popredia dostáva nie príliš ružová minulosť Marekovho otca. Podávaný je prostredníctvom krátkych kapitol, v ktorých sa strieda minulosť, t.j. 70. – 80. roky, so súčasnosťou. Príbeh otca je pritom vyrozprávaný v prvej osobe a Marekov pohľad v tretej osobe.
S tým súvisí aj to, že autor sa primárne zameral na mafiánske praktiky a vzťahy, a to nielen v podsvetí, ale aj v osobnom živote Mareka Wolfa s ľuďmi, s ktorými sa opäť stretáva po svojom príchode do Kanady. Samotný proces vyšetrovania vrážd sa preto dostáva akoby do úzadia, čo ma trochu pri tomto žánri v konečnom dôsledku mrzelo. Hoci som nebola v napätí na každej stránke, vpred ma jednoznačne hnala zvedavosť po poznaní ukrývanej minulosti.
Knihu Vlk odporúčam nielen milovníkom detektívok, ale aj tým, ktorí sa v prívetivej forme radi oboznámia so zákulisím mafiánskych kruhov. Príbeh je podávaný jednoduchým jazykom, pričom autor, aj napriek danej tematike, nevystraší čitateľa zbytočnými brutálnymi či krvavými opismi. Rozhodne je cítiť, že si dal záležať na logickosti a detailoch príbehu, ktoré z tejto knihy robia kvalitné a uveriteľné dielo. Ja určite plánujem siahnuť nielen po nových, ale aj po predchádzajúcich knihách z tejto série.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem autorovi.
Jeho tvorbu môžete sledovať na Facebooku alebo Instagrame.
Viac info o tomto titule nájdete tu:
alebo
1 thought on “RECENZIA: František Kozmon – Vlk”